Tlačenie papierových peňazí s názvom Euro Európskou centrálnou bankou (ECB) neprinesie žiadnu finančnú stabilitu v eurozóne/Európe, ale spôsobí pravý opak. Štáty eurozóny sú naopak motivované k ďaľším dlhom a obchodníkov s derivátmi k ďaľším krkolomným špekuláciám. Kde sú tie sľuby Nemecka, že Euro bude tak pevné, ako nemecká marka DM (Deutsche Mark)? Veď bude postavené na základoch, aké mala nemecká marka. To znamená nezávislá centrálna banka ECB, akou bola v dobe DM nemecká Bundesbank, čo znamená nezávislosť od politiky. Prezident ECB Mario Draghi je na ceste z eura, ktorá malo byť tvrdé ako nemecká marka, urobiť politicky manipulovanú, inflačnú menu v štýle talianskej líry.
ECB už začala na trhu nakupovať štátne dlhopisy európskych krajín (aj tých pred bankrotom) v objeme do 60 miliárd eur mesačne a to až do konca septembra 2016, s opciou predĺženia. Deje sa to vo veľkom štýle – hovoríme tu o 1,14 bilióne eur (1.140.000.000.000). Vzorom mu tu asi bola americká centrálna banka FED, veď bol viceprezidentom aj v jednej americkej banke – Goldman Sachs v Londýne. To bola práve tá banka, ktorá “radila” gréckej vláde, ako sa dostať podvodom do eurozóny!
S tohto programu šéfa ECB budú profitovať zadľžené krajiny eurozóny, najmä tie južné. Nemecko síce patrí medzi odporcov (žiaľ nemá v ECB väčšinu a to napriek tomu, že najviac tam prispieva) tzv. kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Takto sa označuje tlačenie nových peňazí, ktoré ECB napumpuje do eurozóny prostredníctvom nákupu všetkých dlhopisov. Bude sa to diať ako od jednotlivých vlád, tak aj od súkromného sektora. Vraj sa tým má podporiť hospodársky rast a vniesť život do jej chorľavejúcej ekonomiky v eurozóne (!) Svoje tu zohrávajú určite aj sankcie EÚ voči Rusku a pomoc Ukrajine.
Euro sa nám potápa a stáva sa z neho mäkká mena – talianská líra nechá pekne pozdravovať. To pravdepodobne odštartovalo začiatok konca politickej meny s názvom euro. Euro bol len politický projekt a nie ekonomický. A ekonomika sa nedá dlhodobo oklamať. Rozhodnutie bankovej rady ECB skupovať stovky miliárd štátnych dlhopisov znamená vlastne prevzatie záväzkov za jednotlivé štáty daňovými poplatníkmi eurozóny. Je to v hrubom rozpore s kompetenciami ECB, ktoré jej zakazujú financovanie štátov. A to sa teraz vo veľkom deje.
Bez mäkkého eura a umelých nízkych úrokových sadzieb by bolo napríklad Taliansko a Francúzsko dnes už tiež v bankrote, čiže sa zase týmto novým rozhodnutím ECB len kupuje čas a nerieši sa problém spoločnej meny, stačí sa pozrieť na Grécko. Keby bola v októbri 2011 NR SR zdielala triezvy ekonomický názor strany SaS, grécky problém by bol dávno vyriešený a ušetrených by bolo 240 miliárd eur od daňových poplatníkov eurozóny. Toľko stálo doteraz kupovanie času v prípade Grécka! Problém eura sa totiž v tejto zostave štátov eurozóny vôbec nedá vyriešiť. Doplatia na to teraz obyčajní ľudia, ktorí šetrili na štúdium detí, na svoju starobu, … Zavedním tejto umelej meny boli teda okradnutí najmä občania o svoje úspory a ECB navyše spôsobom nízkoúrokovej politiky fakticky permanentne vyvlastňuje obyvateľov v eurozóne. S politikov si ale žiadny nedovolí povedať ľuďom pravdu.
Je preto skutočne na čase, aby sa ľudia v Európe prebudili a zvolili si ekonomicky kompetentné vlády odborníkov a aby sa zaviedol pri dôležitých rozhodnutiach najmä inštitút plebiscitov podľa vzoru Švajčiarska. Len tak sa môžu občania uchrániť pred diktátom nekompetentných rozhodnutí politikov a to najmä aj z Bruselu.
Euro nám teda bude stále viac klesať, až sa nakoniec s veľkým krachom rozpadne. Vždy v minulosti, keď sa začali takto bezhlavo tlačiť peniaze to neskončilo dobre. Problém je v tom, že to všetko zaplatíme MY.