Ich trvdohlavosť nám otvorila oči, aká chybná konštrukcia je vlastne Európska únia. Všetko možno vypovedať, každú zmluvu, každé manželstvo, ale nie Maastrichtskú zmluvu. Má teda táto zmluva platiť až do konca času? Takto sme sa, takmer mimochodom dozvedeli, že krajina ktorá prijala euro z eurozóny nemôže vystúpiť. Takáto možnosť tvorcov eura ani len nenapadla. Zmluva ktorá sa nedá vypovedať je jednoducho protiprávna a navyše aj protimravná.
Bez ohľadu na to, ako boj o Atény skončí, či Gréci zostanú v eurozóne (lebo podľa všetkého musia), alebo z nej vystúpia (čo sa vraj nedá), mali by sme byť potomkom Helénov vlastne vďačný. Ich tvrdohlavosťou, ich zaťatosťou a neustúpnosťou si sami možno neurobili dobre, zato ale nám divákom na okraji arény radikálne a jasne ukázali, čo sa Európska únia vo svojej podstate stala. Nie je to už žiadne spoločenstvo hodnôt, ako nám to jej prívrženci stále tvrdia. Zvrhla sa na čiste ideologický konštrukt komisie, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť jej sebazáchovu. Je to akýsi dom z kariet, ale bez východu.
V zjednotenej Európe v roku 2015 má sebezvaná „politická elita“ všetko iné, len nie situáciu pod kontrolou. Zostupná špirála sa zdá byť nezastaviteľná a nasávacím účinkom ťahá nezadržateľne euro ku dnu. Napriek tomu nás upokojovači a krasorečníci presviedčajú o opaku. Európska únia, euro a tým aj celá eurozóna sa nachádzajú vo vážnej kríze. Otázka už ani neznie, či euro padne, ale akým spôsobom. Euro malo byť najmä integračným projektom európskych národov a teraz spôsobuje rastúce nepriateľstvo medzi veriteľskými a dlžníckymi krajinami. Veď aj veľa dobre nažívajúcich rodín sa často rozvadí práve na peniazoch. Ako vidno s európskymi krajinami je to podobné.
Spoločná mena sa mala podielať aj na vyrovnávaní ekonomických rozdielov medzi krajinami. Prax ale dostatočne ukázala, že to tak nefunguje. Celý experiment jednotnej meny pre krajiny s rôznou výkonnosťou ekonomík sa ukázal v plnej nahote ako politická ilúzia a naivita politikov, ktorí nerešpektovali žiadne ekonomické zákonitosti. Spoločná mena spôsobila skoro vo všetkých krajinách eurozóny (najmä na juhu) hospodársky útlm, stúpajúcu nezamestnanosť a viedla k nezodpovednému nárastu štátnych dlhov. Určite by nikto neprišiel na myšlienku zorganizovať automobilové preteky, v ktorom by sa mali zúčastniť všetky typy pretekárskych vozidiel, od motokáry až po formulu 1. V eurozóne sa konajú práve takéto nezmyselné preteky, kde jazdí Grécko na motokáre a Nemecko sedí vo formuli 1. A práve to sa roky deje v eurozóne na účet krajín, pre ktoré je euro príliš silná mena aby mohli byť konkurencieschopné.
V zbankrotovanom Grécku sa ale nejedná len o ekonomiku, ide tam hlavne o geopolitiku. Putin ponúkol Grécku pri nedávnej návšteve Tsiprasa v Rusku členstvo v rozvojovej banke BRICS, ktoré by umožnilo krajine požičať si na prekonanie krízy bez ďalších divokých škrtov, ako to vyžaduje od Grécka tzv. Trojka (MMF, ECB, EK). Tým by sa ale Grécko priblížilo k Rusku a Číne – niečo, čomu chce Washington a Brusel za každú cenu zabrániť. Martin Schulz, predseda Európskeho parlamentu nedávno prehlásil, že Grécko ktoré by už nemalo byť plne prepojené v EÚ, teda aj s eurom, je nekalkulovateľné riziko, lebo by sa mohlo hodiť na krk práve Rusku alebo Číne. Presne s toho dôvodu na júnovom summite G7 v bavorskom Elmau žiadal americký prezident udržať Grécko v eurozóne, čo mi potvrdil aj vysokopostavený bavorský politik. Krajina je potrebná ako južné krídlo NATO proti Rusku. A náklady? To je jedno! Nejako už EÚ túto krízovú krajinu bude živiť aj naďalej … Aj nová grécka vláda to samozrejme vie, že Grécko európski partneri vlastne nesmú nechať odísť z eurozóny. Jej správanie posledných dní tomu plne nasvedčuje. Do roku 1989 u nás platilo heslo zo Sovietskym zväzom na večné časy a nové heslo v eurozóne teraz bude: „s Gréckom na večné časy“!
Politické špičky v EÚ sa tou nekonečnou gréckou komédiou už totálne zosmiešnili a zároveň aj ukázali, na čej šnúrke od gatí vlastne visia. Takže nakoniec sa dočkáme toho, že bude opäť uzatvorený nejaký falošný kompromis a drahé európske divadlo (premrhaných vyše 330 miliárd asi nestačilo) bude v novom dejstve veselo ďalej pokračovať. A to napriek tomu, že kancelárka Merkelová už v 11.októbra 2011 neverila v záchranu Grécka, čo potvrdil aj protokol odpočutého telefonického rozhovoru US-tajnej služby NSA, zverejnený práve teraz na platforme Wikileaks. Kedyže to úplne zbytočne padla slovenská vláda práve na zachraňovaní Grécka? Áno bolo to 11.októbra 2011. Zaujímavé je, že sa predsa len 16 krajín mýlilo, na rozdiel od Sulíka a SaS. Jedno sa vtedajším koaličným partnerom podarilo: hodiť vinu na SaS, ktorá kvôli svojmu presvedčeniu a ako dnes vidíme aj zdravému rozumu neváhala obetovať svoje stoličky vo vláde a v parlamente. Nemali by sa teraz všetci SaS-ke omluviť? Toľko sily určite nebudú mať.
Treba len dúfať, že si s toho nezmyselného zachraňovania Grécka (aj chudobnejším Slovenskom) zoberú ponaučenie občania v parlamentných voľbách v marci 2016 a uvedomia si, kto tú škodu na daňovníkoch spôsobil. Rozumná voľba za 246 dní by bola pre hospodársku prosperitu Slovenska viac ako dôležitá.