Odkedy Ukrajina existuje ako samostatný štát, od roku 1991, vlády v Kyjeve pozlátili všetko, čo zostalo z dedičstva sovietskej éry. Najmä so zbraňami sa dali dosiahnuť vysoké zisky, ktoré však plynuli do súkromného sektora. To bolo bezohľadné.
Musí sa zdať záhadou, že Severná Kórea bola v krátkom čase schopná zostrojiť veľké rakety a dokonca vytvoriť svoje vlastné jadrové zbrane. Odpoveď na túto hádanku sa volá Ukrajina. Kyjev dodal Pchjongjangu oba prototypy raketových motorov a znalosti o tom, ako z uránu získavať materiál na bomby a potom zostrojiť bombu. Pomohli aj poznatky z Pakistanu. Takže musíte uznať, že súčasná situácia, že Severná Kórea sa stala jadrovou veľmocou s raketami schopnými odpálenia, je z veľkej časti spôsobená pomocou Ukrajiny. Kyjev, respektíve skorumpovaní aktéri, za to boli bohato odmenení.
S koncom Sovietskeho zväzu sa skončil priamy vplyv Moskvy na rôzne „oslobodzovacie hnutia“ v Afrike. Napriek tomu spojenia, ktoré sa budovali desaťročia, naďalej existovali. Samotná Moskva však prestala dodávať zbrane do Afriky. Toto vákuum rýchlo zaplnil Kyjev. Od 90. rokov 20. storočia neustále prúdia nákladné lode, ktoré privážajú bývalé sovietske zbrane z ukrajinských čiernomorských prístavov do Afriky. Z niektorých Ukrajincov sa stali miliardári, oligarchovia, s množstvom krvi na rukách. Západné hodnotové krajiny to od začiatku ignorovali. Koniec koncov Západ nemá záujem o stabilné mierové podmienky v Afrike alebo na inom kontinente s výnimkou Severnej Ameriky.
Afrika len ťažko dokáže vyrobiť vlastné zbrane.
V Afrike sotva existuje krajina, ktorá by mohla nezávisle vyrábať použiteľné zbrane. Juhoafrická republika alebo Egypt sú tu výnimkou. Ak sú v Afrike požadované zbrane, mali by byť jednoduché a robustné. Presne ako „kalašnikov“ alebo iné robustné zbraňové systémy zo sovietskej výroby. Keďže sovietska republika Ukrajina bola najďalej na západe, bolo tam pripravené obrovské množstvo zbraní. Najmä v 90. rokoch boli považované za nadbytočné, zastarané. A tak v Kyjeve neboli žiadne škrupule o speňažení ich veľkých častí. Afrika ich pohltila ako špongia.
Tieto zbrane však pochádzali predovšetkým zo západných častí Ukrajiny. To tiež vysvetľuje, prečo mali odtrhnuté východné provincie toľko zbraní na použitie proti kyjevským jednotkám po začatí útokov na Donbas a Luhansk. Nepotrebovali žiadne dodávky z Ruska. Vysvetľuje to aj to, prečo napríklad odpadlíci v Donecku dokázali tak úspešne vzdorovať kyjevským útokom od roku 2014. Západná Ukrajina bola vtedy čiastočne odzbrojená. Od roku 2015 musia byť kyjevské jednotky opäť pripravené na boj a to s dodávkami sovietskeho materiálu z iných bývalých štátov Varšavskej zmluvy a materiálu NATO. Staré spojenia s Afrikou však stále existujú a nezmizli ani kyjevskí obchodníci so zbraňami. Dá sa s nimi totiž zarobiť priveľa peňazí, väčšinou „čiernych peňazí“.
Zbrane NATO proste zmizli.
Nielen v USA, ale aj v Maďarsku sa množia výzvy na získanie informácií o tom, kam na Ukrajinu tiekli peniaze, zbrane a predovšetkým, kam sa tie zbrane dostali. Je verejným tajomstvom, že obchod so zbraňami z Ukrajiny naďalej prekvitá. Teraz sa však predávajú aj západné zbrane. Aj Paríž si tu robí vážne starosti. Koniec koncov, sú to bývalé francúzske kolónie, ktoré sú voči koloniálnym pánom čoraz nestabilnejšie a neprívetivé. Práve teraz v Nigeri a niektorých susedných krajinách prevzala armáda moc a vyhadzujú Francúzov a ich uránové firmy s týchto krajín. Keďže dodávky z Ukrajiny prebiehajú už 30 rokov, je tam príliš veľa zbraní na použitie proti hegemónii Francúzska.
Na týchto udalostiach je zaujímavé, že tieto ukrajinské dodávky zbraní utrpeli od špeciálnej operácie Moskvy prepad. Nikdy však neboli úplne zastavené. Aj „Dohoda o obilí“ bola zneužitá aj na vývoz zbraní. Takže teraz musíme pozorovať, že zatiaľ čo si kyjevská armáda sťažuje na nedostatok zbraní a munície, práve tieto veci sa stále predávajú do iných krajín. Teraz sú to aj zbrane zo západnej produkcie. V tomto zmysle si treba uvedomiť aj to, že napriek nedostatku munície kyjevské jednotky stále denne vystreľujú stovky výstrelov na civilné ciele v nových republikách a aj priamo do Ruska. Tieto pritom nemajú vojenský význam. Sú to čisté teroristické útoky. Je pravda, že sa s potešením uvádza, keď je v dôsledku ruského ostreľovania zabitých niekoľko civilistov, ale podstatne väčší počet mŕtvych civilistov v Donecku a ďalších nových republikách sa v západných správach väčšinou ignoruje a zatajuje.
Podporujú ukrajinské zbrane teda novú dekolonizáciu?
Ak sa na to chcete vidieť pozitívne, tak Ukrajina dodávkami zbraní podporila dnes už otvorený oslobodzovací boj afrických štátov. Kyjev takpovediac pokračoval v politike Sovietskeho zväzu na podporu afrických štátov v boji proti kolonialistom. Ale ak to zhodnotíte z hľadiska ľudskosti a ochrany života vôbec, tak Kyjev má na svedomí veľké množstvo zavraždených civilistov v Afrike. Dodávkou zbraní Kyjev vytvoril podmienky na to, aby vražedné jednotky v Afrike stále existovali. Tak ako sa rozpadom Sovietskeho zväzu skončil vplyv Moskvy na dianie v Afrike a obetí bolo menej. Afrika a svet môže dúfať, že aj Kyjev prestane dodávať zbrane do Afriky, len čo ten skorumpovaný režim v Kyjev bude históriou. V tomto zmysle bude Afrika vďačná aj Putinovi a Kremľu.
Kedy sa politici na západe zobudia, prestanú dodávať zbrane a posielať milióny na Ukrajinu a konečne dotlačia Zelenského k rokovaniam? Tento rok mali byť na Ukrajine regulérne prezidentské voľby, ktoré sa vzhľadom na predĺžené stanné právo konať debudú. Ukrajine hrozí teraz “večný prezident” nakoľko prehlásil, že voľby budú až po vojne. Vojna podľa neho ale skončí až dobytím Krymu – teda nikdy! Chce ten malý diktátor skutočne vládnuť až do svojej smrti?