podolay

V nemeckých voľbách získala CDU/CSU 26,8 percenta hlasov, na druhom mieste sa umiestnila pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 20,8 percenta. Na tretie miesto sa prepadla Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza so ziskom 16,4 percenta hlasov (najhorší výsledok od vojny!).  Strana zelených získala 11,6 percenta, zatiaľ čo Strana ľavice získala prekvapivo 8,8 percenta hlasov. Volebná účasť v nedeľňajších voľbách bola mimoriadne vysoká a dosiahla 82,5 percenta.

Na prvý pohľad sa výsledok týchto federálnych volieb zdá byť sklamaním. Umožňuje veselé „pokračovanie v rovnakom duchu“ so starými neúspešnými politikmi. Pri dôkladnejšom pohľade sa však ukáže, že voliči dali jasný signál. Absolútna väčšina je v táboroch konzervatívcov.
Čím sa vlastne líši „naša demokracia“ od demokracie? Jednoducho: „Naša demokracia“ nie je demokracia. Toto bolo Nemecku jasne oznámené jeho hegemonom za oceánom. “Brandmauer” (požiarné dvere) ktoré praktizuje CDU/CSU proti AfD, ako demokraticky legitimovanej strane je nedemokratická.

Jasnejšie to už ísť nemôže byť. A práve táto zátarasa zvrhne volebné výsledky. V skutočnosti rozhodla absolútna väčšina, že už nechce červenozelený blázinec v parlamente. Tak, ako pri posledných voľbách bola zrušená „GroKo“ (veľká koalícia CDU/CSU a SPD) pod Merkelovou. A teraz chce Merz vytvoriť ďalšiu „GroKo“, ktorá už nebude ale tou „GroKo“. Mala by však iba 328 kresiel v parlamente. Väčšina leží pri 316 kreslách. To by opäť znamenalo „neisté hlasovania“, pretože v CDU je stále príliš veľa Merkelových nasledovníkov a pri rôznych témach bude SPD neistým partnerom. To nemôže byť stabilná vláda, ktorá by aj rešpektovala vôľu voličov.

S apodiktickým odmietnutím koalície s AfD sa Merz dostal do bezpodmienečnej závislosti na SPD. Len zo zelenými to matematicky nejde.Bohu vďaka za to!

Zaujímavé by tiež malo byť, že SPD + Zelení + Ľavicoví sa spoločne dostanú iba na 269 kresiel. Ľavohnedí sú jednoznačne na okraji. A sociálne médiá jednotne odmietajú predstaviť najdôležitejší výpočet, ktorý by mal byť vlastne na prvom mieste, ak sa hľadajú možné alebo dokonca logické koaličné možnosti. CDU/CSU a AfD by spolu predstavovali jasnú väčšinu 360 kresiel. Ako ukázalo „skúšobné hlasovanie“ pred voľbami, medzi nimi existuje široký konsenzus o riešení najdôležitejších otázok. Potom si možno pokojne dovoliť pár odlišných hlasov Merkelových stúpencov. Bola by to stabilná vláda, ktorá by rešpektovala vôľu voličov. Predstavte si len ministerku zahraničných vecí (Alice Weidel ?), ktorá nielen že hovorí plynule po anglicky, ale aj v Pekingu dokáže pôsobiť v domácom jazyku. Porovnanie s inými ministerkami zahraničných vecí je zakázané, pretože by bolo pre nich len trápne.

Konzervatívna voľba a dostanene ľavicovú politiku

Voliči rozhodli konzervatívne, ale mali by byť opäť spokojní s červenými (SPD). To nepôjde. Ak sa vôbec podarí dospieť k dohode o koaličnej zmluve, bude táto zmluva zaplnená toľkými zlými kompromismi, že to pôjde ďalej ako doteraz. Nič sa nezmení. Potom sa pridjú aj nové vzťahy medzi Trumpom, Putinom a Ukrajinou. Merz chce mať svoju vládu postavenú do Veľkej noci. To je už o necelé dva mesiace. Do tej doby bude svet vyzerať inak. Problém Ukrajiny bude vo veľkej miere asi vyriešený.

Téma „dodávok Taurus“ už nebude existovať. Či Merz predpokladal svoje odvážne výroky, že sa k tomu nikdy nevráti? Či si len nahováral, že to nevyjde? Rovnako aj jeho rýchle vyhlásenia o 700 miliardách pre Kyjev sa stanú nezmyslom. To znamená, že celá zahraničná politika Nemecka a EÚ bude musieť byť úplne znovu nastavená. Donald Trump už naznačil, že chce zrušiť sankcie proti Rusku.

Koalícia CDU/CSU/SPD bude vždy závislá od AfD. V niekoľkých ohľadoch. Po prvé, AfD môže ako opozícia predkladať návrhy do Bundestagu, ktorým by vláda Merza v skutočnosti súhlasila, ale nemôže, pretože prichádzajú od AfD. Po druhé, Merz si je vedomý toho, že určité legislatívne návrhy sú nevyhnutné, ale nemôže ich predložiť, pretože sú podporované AfD a bez tejto podpory nebudú mať väčšinu. Merz je väzňom svojej “Brandmauer” a s SPD nemôže robiť politiku, ktorú Nemecko nutne potrebuje, aby sa úplne neocitlo na dne. To zahŕňa aj otvorenie nezničenej rúry Nordstream 2. To si aj Merzom nenáviditeľný Putin ani nemôže predstaviť, ale bez ruskej energie sa nebude dať zlepšiť fatálnu situáciu nemeckého priemyslu v oblasti priaznivej energie. To znamená, že koalícia CDU/SPD je od začiatku odsúdená na neúspech. Ak by sa k tomu pridali Zelení, nič sa už nedá robiť.

Volebný podvod hneď prvý deň

Politická kariéra pána Merza skončí rýchlo, možno v roku 2025. Každá koalícia bez AfD bude neúspešná. S jeho odmietnutím AfD sa Merz pripravil na zlyhanie. Ak teda rokovania medzi SPD a Merz tiež zlyhajú podľa rakúskeho modelu, môže CDU, ale už bez Merza vystrieť svoje ruky smerom k AfD. Opäť rakúsky model, kde kariéra šéfa ÖVP skončila rovnakým spôsobom. Merz sa sám pripravil o svoju politickú kariéru nenávisťou voči AfD. V skutočnosti počas volebnej kampane CDU takmer slovo za slovom skopírovala požiadavky AfD, najmä migračnej politiky. Merz tiež sľúbil, že prvý deň svojej kancelárskej funkcie uzavrie hranice pre nelegálnu migráciu. Už v pondelok po voľbách však povedal: „Nikto z nás nehovorí o uzatváraní hraníc. Nikto!“ Nazvať to manipulatívnym výkladom jeho vlastných slov by bolo zjemnením tohto očividného volebného podvodu. Ale čo iné môže robiť, ak chce koalovať so SPD? SPD je ideologicky proti zavretiu.

Volebný výsledok jasne ukazuje: Väčšina má dosť červenozelených ničiteľov krajiny. Nelegálna masová migrácia, pohodlný postoj justície k migrantným páchateľom a znásilňovačom, ktorí sú podporovaní nemeckými daňami. Chudoba v bývaní a rastúce príspevky na zdravotné poistenie, ktoré spôsobuje ubytovanie a starostlivosť o milióny ľudí, ktorí sú tisíckami povinní opustiť krajinu, nakoľko nemajú nárok na azyl.

Tiež je v krajine milión Ukrajincov, z ktorých väčšina pochádza z oblastí, ktoré nie sú priamo postihnuté vojnou a nechcú sa vrátiť domov. Väčšina z nich nie sú vojnoví utečenci, ale ekonomickí utečenci z rozpadnutého skorumpovaného štátu. Väčšina nechce „pokračovať v rovnakom duchu!“

Nenávisť robí slepých a neúspešných

Svojou zátarasou Merz znevažuje vôľu voličov. AfD je strana, ktorá získala 20,8 % podpory voličov (10,3 milióna voličov) demokratickým spôsobom. Oproti voľbám v roku 2021, kde AfD získala 10,4 % je to dvojnásobok! V niektorých spolkových krajinách bývalej DDR sú výsledky takmer 40%.

Rovnako aj voliči únie súhlasili s volebnými sľubmi únie, ktoré sú takmer identické s tými od AfD. Merz to ignoruje a zostáva pri svojej nenávisti k voličom AfD. Toto ma vedie k predpovedi, že ak bude predsa len možné vytvoriť koalíciu so SPD, veľmi rýchlo zlyhá. Jednoducho preto, že nebude možné dosiahnuť žiadne nevyhnutné zmeny. Preto očakávam, že ešte tento rok budú musieť byť vyhlásené nové voľby. Tie budú však mať iný výsledok. AfD vyhrá ako najsilnejšia strana a nepomôže, ak prezident Steinmeier (SPD) splní, čo sľúbil: Nebude poverovať AfD vytvorením vlády. Toto je teda „naša demokracia“! Turínsko s 38.6 % pozdravuje. Elon Musk to zrozumiteľne pomenoval sa svojej platforme X: Nemecko môže zachrániť len Alternatíva pre. Nemecko (AfD).

Nemeckému voličovi je ešte príliš dobre, alebo pevne drží klapky na očiach. Voliči Zelených sú už dávno stratení pre akúkoľvek rozumnosť. Tento odpad okolo desať percent bude ďalej hlasovať za zánik, nech sa stane čokoľvek. Ale je to len malá menšina, ktorá dostala svoj krátkodobý vzostup vďaka vládnutia Merkelovej. Teraz sa ukáže, o čo naozaj ide. Rýchlo sa prechádzajú zákony, ktoré už v novej konštelácii Bundestagu nebudú možné. Práve teraz ide pri „dohode o dlhu“vlastne ide, ktorá má uvoľniť ďalšie miliardy pre Kyjev. Sú to miliardové dlhy do zbojenia.

Takto prichádzam k záveru, že staré strany vôľu voličov absolútne ignorujú. Hlavne byť proti Rusku a samozrejme proti 20,8 % voličov. A tiež proti vlastným voličom únie. To nemôže dopadnúť dobre, ale musíme prejsť touto fázou šialenstva, kým zdravý rozum môže zvíťaziť. To, čo práve zažívame, nemá nič spoločné s pravou demokraciou. Je to len ideologický klientelizmus, ktorý sa vysmieva každému prísľubu v parlamente (Bundestag), ktorým prejde po vymenovaní vlády kancelár a jeho ministri.

J.D.Vance to zrozumiteľne pomenoval na februárovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Doba sa mení, len to niektorí politici ešte akosi nepostrehli. Šéf Mníchovskej konferencie pán Heusgen sa na záver rozplakal a nevedel dokončiť svoju reč.

To je obraz dnešného Nemecka a Európskej únie!