podolay

To, čo sa prezentuje ako transatlantická obchodná dohoda medzi predsedníčkou Európskej komisie a Donaldom Trumpom, je v skutočnosti prejavom hlbšej strategickej a kultúrnej kapitulácie Európy. Rémi Bourgeot z francúzskeho inštitútu IRIS hovorí o civilizačnej diagnóze – nejde o chybu v rokovaniach, ale o štrukturálne zlyhanie európskej politiky.

V centre stojí výmenný obchod, ktorý už sotva možno nazvať „dohodou“: EÚ akceptuje 15-percentné clo na vývoz automobilov – a výmenou sľubuje USA, že nebude presadzovať vlastnú technologickú politiku. Brusel si tým kupuje krátkodobé ušetrenie pre svoj exportný priemysel – za cenu dlhodobej sebadegradácie.

„EÚ platí z vlastného vrecka za svoju závislosť,“ konštatuje Bourgeot. Nejde len o ekonomické, ale aj o politické a strategické vzdanie sa: faktické zrieknutie sa konkurencieschopnosti a autonómie v prospech americkej priemyselnej hegemónie.

Zatiaľ čo USA disponujú lacnou energiou, priemyselnými dotáciami a koordinovanou národnou stratégiou, Európa zápasí s dôsledkami vlastných dogiem. Namiesto reindustrializácie sa drahý import amerického LNG stáva normou – a nemecká energetická politika sa podľa Bourgeota vyváža do tých krajín, ktoré teoreticky ešte majú priemyselné kapacity. Starý kontinent sa nereformuje, ale vyprázdňuje.

K tomu sa pridáva zistenie, ktoré sa v Berlíne dôsledne vytláča: V americkej zahraničnej a hospodárskej politike panuje stranícky konsenzus. „Inflation Reduction Act“ je medzi demokratmi aj republikánmi nesporný, pretože zakotvuje nadradenosť amerických záujmov v konkrétnych hospodárskych opatreniach. Európa sa naproti tomu zamotáva do noriem, závislostí a inštitucionálneho sebavnímania, ktoré urobilo z transatlantickej spolupráce jednosmernú cestu.

Bourgeotov záver je jednoznačný: „Politické ustupovanie Európy nie je taktická chyba. Je to prejav civilizačnej krízy.“

Diagnóza trafila jadro problému: EÚ, ktorá sa prezentuje ako morálny imperatív, v skutočnosti pôsobí ako subsystém cudzích záujmov. Jej vedenie spája hlboko internalizovaná rusofóbia, technologický úpadok a transatlantický reflex podriadenosti, ktorý nemožno vyliečiť voľbami ani výmenou komisie.

Takéto krízy sa nedajú vyriešiť evolučne. Vyžadujú si zlom.
Ale EÚ (ešte) nie je pripravená – ani mentálne, ani štrukturálne.