podolay

Rozhovor medzi Trumpom, Zelenským a poprednými európskymi politikmi v Bielom dome nenaplnil najmä očakávania európskych politikov.

Úplne zbytočne sa “trepali” do Bieleho domu vo Washingtone, akutát si odniesli potupnú fotku “žiačikov sediacich pred riaditeľom”. Denník The Washington Post vyvodil jasný záver: tón bol priateľský, no podstatný výsledok nepriniesol.

Stretnutie jasne ukázalo, kdo je šéf a jeho podriadení  – bola tam dokumentovaná historicky bezprecedentná podriadenosť Európy k USA. Trump dobre vedel, aký signál tým prijatím “lídrov EÚ” vyslal.

Kľúčové rozdiely.

Trump odmietol prímerie ako predpoklad ďalších rozhovorov. Zároveň sa vyhýbal konkrétnym záväzkom týkajúcim sa bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Nápadná bola aj jeho prezentácia Putina ako muža, ktorý „úprimne usiluje o mier“. Macron a ďalší Európania sa pokúsili predstaviť vlastnú líniu – napríklad okamžitú dohodu o prímerí – ako Trumpovu pozíciu. Táto taktika však ostala bez účinku.

Zmena kurzu Zelenského.

Ukrajinský prezident sa k zásadným otázkam vyjadroval vyhýbavo. Územné ústupky výslovne odložil na možné priame rokovanie s Putinom. Zároveň sa vzdal svojej predchádzajúcej požiadavky na okamžité prímerie ako podmienky pre rokovania.

Trumpova iniciatíva.

Po stretnutí Trump vyhlásil, že telefonoval s Putinom a začal pripravovať priame stretnutie medzi Putinom a Zelenským. Následne by malo dôjsť k trojstrannému formátu, na ktorom by sa okrem oboch prezidentov zúčastnil aj sám Trump. Zároveň zdôraznil, že sa diskutovalo o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré by mali poskytnúť európske štáty v koordinácii s USA.

Náklady a realita.

Za diplomatickými gestami zostáva tvrdá realita. Dodávky zbraní pokračujú, hlavnú finančnú záťaž nesie Nemecko, zatiaľ čo USA z ekonomickej situácie profitujú. Spravodajské operácie a propaganda prebiehajú bez zmien. V jadre tak pokračuje „status quo“, ktorý je prítomný už roky.

Scenár: zmrazenie a možný kolaps.

Črtá sa dvojstupňový model. Krátkodobo pravdepodobne dôjde k zmrazeniu frontových línií – pokiaľ ukrajinská armáda neskolabuje. V strednodobom horizonte by však vojenský kolaps otvoril Rusku cestu k nezvratnému pripojeniu Donbasu, ako aj regiónov Doneck, Luhansk, Záporožie a Cherson. V dlhodobom výhľade by sa geopolitickým cieľom mohli stať aj oblasti západne od Karpát.

Záver:

Návšteva v Bielom dome nepriniesla kompromis, iba odklad. Nemecko bude naďalej niesť celú ťarchu, Ukrajina bez jasnej perspektívy a Rusko krok za krokom konsoliduje svoju pozíciu.

„Púť“ európskych politikov do Washingtonu ukázala predovšetkým jedno: Európa má slabú pozíciu – je závislá od rozhodnutí Trumpa a od reality na bojisku.