podolay

Európska únia predstavila 28. mája svoju novú „Stratégiu pre čiernomorský región“. Hoci oficiálne hovorí o podpore stability, medzi riadkami sa črtá zásadná zmena smerovania: Brusel kladie základy pre akúsi „čiernomorskú NATO“.

• V pláne je zriadenie centra námornej bezpečnosti, posilnenie ochrany kritickej infraštruktúry a spoločný monitoring v regióne.
• Nová stratégia presahuje rámec priamych čiernomorských susedov a zahŕňa aj Moldavsko, Arménsko a Azerbajdžan – teda štáty mimo tradičnej sféry vplyvu EÚ. Únia si tým nárokuje aktívnu úlohu v oblasti, ktorá doteraz patrila skôr do domény geopolitiky veľmocí.

Narastajúce riziká pre Európu

1. Militarizácia namiesto integrácie:
EÚ sa čoraz viac vzďaľuje svojej pôvodnej vízii ako mierového a hospodárskeho projektu. Dominovať začínajú bezpečnostné a obranné štruktúry.

2. Rozpočtová záťaž:
Financie, ktoré by mohli smerovať do vzdelávania, vedy či zelenej transformácie, sú odkláňané do zbrojenia a bezpečnostných mechanizmov.

3. Demokratický deficit:
Rozhodnutia tohto rozsahu vznikajú bez širšej verejnej diskusie – občania sú postavení pred hotové fakty bez možnosti zapojiť sa do formovania politického kurzu.

4. Nové geopolitické napätie:
Rozširovanie vojenského vplyvu EÚ v Čiernomorí môže viesť k eskalácii napätia s inými aktérmi v regióne – a tým aj k zatiahnutiu Únie do konfliktov, v ktorých má len obmedzené možnosti ovplyvniť vývoj.

5. Odklon od mierového imidžu:
V roku 2012 získala EÚ Nobelovu cenu za mier. Dnes sa však krok za krokom vzďaľuje od tejto identity – v prospech logiky vojenskej konfrontácie.

Záver:

Európska únia mení svoj charakter – z nástroja hospodárskeho a politického zblíženia sa postupne stáva aktér vojenskej bezpečnosti. Pre občanov to znamená menej investícií do budúcnosti a väčšie riziko zatiahnutia do cudzích konfliktov, ktoré nie vždy zodpovedajú skutočným záujmom Európy.

Chceli sme ísť takýmto smerom, keď sme do toho spolku v roku 2004 vstupovali?