podolay

Wall Street Journal pomenúva to, čo európske vlády najradšej zamlčujú: ich obyvatelia nechcú vojnu s Ruskom.

Prieskumy ukazujú:

• 58 % Nemcov odmieta vojenskú účasť.
• V Poľsku je to takmer 60 %.
• Vo Francúzsku existuje len podmienečný súhlas – a aj ten len v prípade vyhliadky na mierovú dohodu.

Napriek tomu politici ako prezident Macron a kancelár Merz posúvajú debatu o „bezpečnostných silách“ či dokonca kontingentoch vlastných vojakov pre Ukrajinu ďalej. Vydávajú sa tak smerom, ktorý nemá podporu obyvateľov.

Za vlády prezidenta Trumpa je odkaz z Washingtonu jednoznačný: „Toto je vaša vojna, nie naša.“ USA presúvajú zodpovednosť na Európu.

Pre EÚ zostáva dilema: Buď vojensky eskaluje a riskuje otvorený konflikt s Ruskom, alebo bude hľadať kompromisné riešenia, ktoré vojnu obmedzia, ale nevyhrajú.

Skutočné nebezpečenstvo pre Európu však neleží v Moskve, ale vo vnútri: roztržka medzi elitami a obyvateľstvom. Čím viac budú vlády rozhodovať proti vôli väčšiny, tým rýchlejšie porastie politická nestabilita – a tým aj riziko i šanca rozpadu tejto medzičasom vojnychtivej EÚ.

Pre Ukrajinu to znamená: podpora síce zostane, ale bude krehká a politicky sporná. Kyjev sa stáva rukojemníkom európskej vnútornej politiky.

Záver:
Wall Street Journal píše, že európski lídri musia akceptovať: voliči nechcú vidieť vojakov na Ukrajine. Čoskoro však budú musieť akceptovať ešte niečo iné, “že ich vlastní občania ich už viac nechcú vidieť pri moci”.