podolay

Pred tromi rokmi zomrel Michail Gorbačov, posledný prezident a generálny tajomník Sovietskeho zväzu. Hoci to nebolo jeho zámerom, práve on stál pri jeho zániku. Pôvodne ho chcel priviesť do spoločného európskeho domu – bez Varšavskej zmluvy, bez NATO.!

Jeho víziou bola demokracia a hospodárska spolupráca od Lisabonu po Vladivostok.

K vojenskému konfliktu na Ukrajine by v takom svete možno nikdy nedošlo. No 91- ročný Gorbačov však ešte stihol zažiť jeho začiatok.

Hl­boko ho zasiahol – videl v ňom bratovražednú vojnu. Bielorusko a Ukrajinu vnímal ako neoddeliteľných partnerov Ruska, spojencov spätých spoločnými slovanskými koreňmi.

Rovnako presvedčivo veril, že Rusko patrí k Európe – geograficky, historicky aj kultúrne. Jeho tragickým omylom bolo, že nedokázal predvídať, ako inak to videli mocní hráči na Západe. Tí potrebovali Rusko ako nepriateľa – aby mohli ospravedlniť vlastnú agresivitu.

Západ odmietol Gorbačovovu vystretú ruku, tak ako neskôr aj Putinovu. Ten ju ponúkol v nemeckom parlamente – Bundestag, v roku 2001 vo svojom prejave, dokonca v skvelej nemčine (https://www.youtube.com/watch?v=GCrrTfBF42k). “Západ” však nestál o mierovú spoluprácu a budovanie spoločného európskeho domu s najväčšou krajinou Európy – Ruskou federáciou. Ako dnes vidíme, išlo o fatálne rozhodnutie.

Barack Obama dokonca prirovnal Rusko ku globálnej hrozbe podobnej epidémii eboly a ako malú regionálnu mocnosť. Väčšia aroganci v tej dobe asi neexistovala.

„Na svete existuje iba jedna horúčka,“ odpovedal Gorbačov, „a tou sú Spojené štáty so svojím nárokom na svetové vodcovstvo.“ Ukrajina podľa neho slúžila len ako zámienka: „Svet stojí na okraji veľkého nešťastia.“

Muž, ktorý mal roky prst na jadrovom tlačidle Sovietskeho zväzu, bol mužom mieru. No aj on by možno nakoniec vydal rozkaz na obranu, ak by videl, ako jeho krajinu obkolesuje nepriateľský Západ prostredníctvom NATO a to po rozpustení Varšavského paktu.

Ten ho – a neskôr aj Borisa Jeľcina – miloval len dovtedy, kým prinášali to, čo sa očakávalo: rozpadnutú superveľmoc, poslušné, slabé Rusko a najmä jeho nedozierne suroviny.

Bezradne sledoval, ako sa jeho vízia zjednotenej Európy rúca pod ťarchou cynizmu a nadutosti kolektívneho Západu. A zrejme neochotne musel uznať, že bolo treba lídra ako Vladimir Putin, aby sa tomuto vývoju postavil.

To z neho spravilo tragickú postavu. A to je aj koreň dnešnej európskej tragédie na Ukrajine.

Poznámka.

Diskusia na blogu: Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem a nevyjadrujem sa k nim. Dôvod je, že autori komentárov majú neraz anonymné ID, ktorí nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a často prechádzajú k osobným invektívam pod ich neidentifikovateľným menom. Na serióznu diskusiu slúži môj e-mail.