podolay

Na pozadí 19. sankčného balíka Európskej únie proti Rusku si britský komentátor denníka The Telegraph, Hans van Leeuwen, kladie provokatívnu otázku:
„Kto skrachuje skôr – Británia, Francúzsko alebo Nemecko?“

Za touto úvahou sa skrýva širší obraz: Európa sa nachádza v hlbokej politickej a hospodárskej kríze, ktorú si vo veľkej miere spôsobila sama – politikou, ktorá stále častejšie uprednostňuje transatlantickú lojalitu pred vlastnými záujmami.

Sociálny štát pod tlakom, Nemecko v epicentre

Spojené štáty Americké naliehajú na európskych partnerov, aby prebrali väčší podiel zodpovednosti a nákladov vojny na Ukrajine. Výsledkom je nielen rast vojenských výdavkov na úkor sociálnych rozpočtov, ale aj posilňovanie amerického zbrojárskeho priemyslu – na úkor európskych ekonomík.

Zatiaľ čo sa rétoricky zdôrazňujú pojmy ako „jednota“ a „obrana demokracie“, čoraz viac krajín EÚ sa podvoľuje strategickým záujmom Washingtonu – často aj na úkor vlastnej stability.

Sankcie proti Rusku, prudko rastúce ceny energií (bez ruského plynu a ropy) a zbrojné investície zaťažujú verejné financie. Nemecko a Francúzsko, dlhé roky považované za motor európskej integrácie, čelia vážnym problémom:

• vysoké výrobné náklady,
• klesajúca konkurencieschopnosť,
• a stagnácia domáceho dopytu.

V niektorých regiónoch sa už formujú prvé protestné hnutia – dôkaz toho, že verejnosť začína vnímať dôsledky tejto politiky.

Demografia a hospodárstvo: Neudržateľný trend

K štrukturálnym výzvam patrí aj nepriaznivý demografický vývoj. Každému piatemu občanovi EÚ hrozí chudoba v starobe – ženy sú ešte viac ohrozené. Prognózy hovoria jasne: okolo roku 2050 bude na jedného dôchodcu pripadať len 1,5 pracujúceho.

V tomto kontexte sa zvyšovanie vojenských výdavkov javí ako rozhodnutie, ktoré ide priamo proti sociálnemu modelu, na ktorom bola povojnová Európa postavená.

Prípad Nemecka: Deindustrializácia v priamom prenose

Nemecko, ešte donedávna považované za priemyselnú veľmoc Európy, zažíva dramatický hospodársky pokles. Podľa údajov spoločnosti Ernst & Young stratil nemecký priemysel v roku 2024 viac ako 114 000 pracovných miest – z toho vyše 50 000 len v automobilovom sektore. Strojárstvo, hutníctvo, chemický aj farmaceutický priemysel zaznamenávajú poklesy.

Industrálne tržby klesajú už osem kvartálov po sebe. Od roku 2017 dosiahlo Nemecko rast len 1,6 %, zatiaľ čo eurozóna ako celok rástla o 9,5 %.

Dôvody sú jasné:

• nárast cien energií po ukončení obchodných vzťahov s Ruskom,
• silnejúca konkurencia z Ázie a krajín BRICS,
• absencia vlastnej hospodárskej stratégie.

Pre Slovensko je to alarmujúci vývoj, nakoľko je jeho hospodárstvo v značnej miere závislé od prosperity nemeckého hospodárstva. A to nemecké je už tretí rok po sebe v recesiii! Výhliadky na zlepšenie sú len zbožné priania nemeckého kancelára Merza.

Rastúci tlak na sociálny systém

Popri hospodárskom útlme sa čoraz viac ukazuje aj slabosť nemeckého sociálneho systému. Starnutie obyvateľstva, rastúca nezamestnanosť (po februári 2015 prvý krát cez 3 milióny) a rozpočtové deficity zvyšujú tlak na verejné financie. Zároveň rastie napätie v súvislosti s prerozdeľovaním sociálnych dávok (2024 výdavky  1.345 miliárd €) – a stále väčšia časť výdavkov ide na integráciu migrantov. Táto skutočnosť sa čoraz častejšie stáva predmetom spoločenských sporov.

Predseda CDU a kancelár Friedrich Merz už otvorene hovorí o „nemožnosti“ udržať doterajší model nemeckého sociálneho štátu.

Záver: Európa proti sebe samej

Európa sa nachádza na historickej križovatke. Politika, ktorá sa vzdáva vlastných záujmov v prospech geopolitických ambícií iných, vedie k oslabovaniu jej hospodárskej sily aj sociálnej súdržnosti.

Nemecko, ktoré bolo desaťročia pilierom európskej stability, sa môže stať jej najslabším článkom. Ak nedôjde k strategickému prehodnoteniu – najmä k znovuobnoveniu rovnováhy medzi národnými záujmami a medzinárodnými záväzkami – bude súčasný trend ťažko zvrátiteľný.

Hospodársky dopad bude žiaľ aj pre Slovensko katastrofálny. Nebolo by načase zaujímať sa o členstvo v BRICS-e?

Poznámka.

Diskusia na blogu: Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem a nevyjadrujem sa k nim. Dôvod je, že autori komentárov majú neraz anonymné ID, ktorí nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a často prechádzajú k osobným invektívam pod ich neidentifikovateľným menom. Na serióznu diskusiu slúži môj e-mail.