Nedávne číslo nemeckého ekonomického týždenníka WirtschaftsWocheoslavuje šéfa zbrojárskeho koncernu Rheinmetall Armina Pappergera ako „manažéra doby obratu“. V článku sa to prezentuje ako dôkaz „európskej sily“ a hospodárskeho úspechu. No pri bližšom pohľade sa ukazuje niečo iné: neúmyselné varovanie pred hlbokou a systematickou militarizáciou európskej ekonomiky.
Európa zbrojí:
- Nemecko: 93,7 → 204,8 mld. USD (+119 %)
- Spojené kráľovstvo: 84,2 → 130,9 mld. USD (+56 %)
- Francúzsko: 64,5 → 103,2 mld. USD (+60 %)
- Taliansko: 35,4 → 59,1 mld. USD (+67 %)
- Poľsko: 34,5 → 56,9 mld. USD (+65 %)
- Turecko: 28,3 → 46,4 mld. USD (+64 %)
- Holandsko: 21,9 → 46,0 mld. USD (+110 %)
Toto nie je obyčajná modernizačná vlna
Je to zdvojnásobenie európskych výdavkov na zbrojenie – v priebehu šiestich rokov. Nemecko pritom vedie tento rebríček. A nejde len o rozpočtovú aritmetiku. Je to hospodárska prestavba Európy – od výroby, energie a spotrebného tovaru smerom k vojensky riadeným dodávateľským reťazcom.
Tiché včasné signály
Kto pozná historické cykly, rozozná v tomto vývoji klasické varovné znamenia:
1. Politika mobilizácie – návrat povinnej vojenskej služby, programy pre zálohy, kampane na získanie vojenského personálu.
2. Presuny jednotiek mimo rutiny – trvalé jednotky NATO v Pobaltí a Rumunsku, rozširovanie najväčšej základne NATO v Európe.
3. Podmienky vojenskej ekonomiky – sériová výroba, celoeurópska štandardizácia, miliardové zmluvy, priemyselná priorizácia zbrojárstva aj napriek energetickej kríze.
4. Civilná ochrana a evakuácia – oživenie starých civilných programov, cvičenia pre prípad núdze, budovanie infraštruktúry pre krízovú logistiku.
5. Komunikačná jednota – informačné kampane, polarizácia, udržiavanie obrazu nepriateľa – psychologická príprava obyvateľstva na „nevyhnutné konflikty“.
6. Erozia diplomacie – zablokované kanály s Ruskom, morálne podfarbená zahraničná politika bez možnosti spätného dialógu.
Všetky tieto prvky spolu netvoria „obrannú alianciu“, ale predprípravu na eskaláciu.
Strategická otázka
Hovorí sa, že Európa sa poučila zo svojej histórie. Ale čo ak práve teraz opakuje staré chyby v novom šate?
Kontinent, ktorý prestavuje svoj priemyselný základ v prospech zbrojárskeho priemyslu, ktorý obmedzuje civilnú výrobu, ktorý vyhlasuje výdavky na bezpečnosť za hospodársky rast – a zároveň ničí svoje diplomatické kanály – ten sa neuberá smerom k mieru, ale k novej vojenskej systémovej logike.
Záver
WirtschaftsWoche chcela opísať vzostup spoločnosti Rheinmetall, ale nechtiac poskytla včasný ekonomický varovný signál. Ak bude európska ekonomika do roku 2030 schopná viesť vojnu, ale už nie mier, nebude to prejav sily – ale strategickej odcudzenosti. Skončil sa definitívne mierový projekt Európskej únie?
Skutočné riziká neležia v Moskve, ale v Bruseli, Berlíne a v halách novej vojnovej ekonomiky.
Tento bloger je zjavný russácky propagandiista... ...
EU má mnohonásobne vačšiu ekonómiu ako Rusko. ... ...
EU vydavky na obranu v priemere z 1.6%HDP na 2... ...
Bloger vynechal konanie a slová... ...
Celá debata | RSS tejto debaty