podolay

Z pôvodnej SaSky z roku 2014, keď som sa ako nečlen a nezávislý kandidát vybraný Republikovou radou zúčastnil volieb do Európskeho parlamentu, tam ostali už len Jana Bittó Cigániková a Marián Viskupič. Janku chce teraz ten obuvnícky plagiátor na príkaz istej pani Márie (ktorá vraj riadi stranu) vyhodiť a zakladateľa strany a čestného predsedu Richarda Sulíka definitívne odstaviť. A z pána Viskupiča na každej tlačovke doslova kričí pocit prenesenej hanby za to, čo zo seba púšťajú posily od Kisku, Naďa, Matoviča a Hlinu, ktoré sa v roku 2025 zmocnili SaSky.
To je tragický vývoj kedysi úspešnej strany pod novým “vedením” pána Gröhlinga.

Prečítajte si môj článok v SME z 9. apríla 2013:

„SaS opúšťajú len tí členovia, ktorí tam nepatrili“

Stranu Sloboda a Solidarita (SaS) v poslednom čase (po voľbe staronového predsedu) opúšťajú takí členovia, ktorí tam v podstate nikdy nepatrili – a to je dobre. Robia to navyše dávkovane (charakter človeka sa nezaprie) a neprimeraným medializovaním sa snažia strane škodiť. Nie je to však žiadna škoda, nakoľko sa SaS takto očistí od „kariéristov“, ktorí sa chceli rýchlo dostať k moci – a niektorí z nich ju aj na chvíľu mali.

Odchádzajú teda „kariérni nominanti“, ktorí tam, ako sa dnes ukazuje, nikdy nepatrili. Ľudia bez štipky lojality, keď už nehovoríme o chýbajúcej chrbtovej kosti. Ale tá sa vraj na Slovensku veľmi nenosí. Čím skôr takíto členovia odídu, tým lepšie. Opustia stranu po dnešnom rozhovore Kollára so Sulíkom aj ďalší poslanci a pripoja sa k tým oportunistom, ktorí už vystúpili?

Zaujímavé na celej veci je, že tá „dlhodobá nespokojnosť odídencov“ začala práve v noci z 10. marca 2012, keď boli vyhlásené výsledky predčasných parlamentných volieb. Tí, ktorí sa nedostali späť do parlamentu, zrazu začali tvrdiť, ako sa strana zmenila, ako sa dlhodobo nestotožňujú so smerovaním strany a iné nezmysly. Ani jeden z nich dodnes neuviedol žiaden konkrétny, nieto ešte hodnoverný dôvod. Citát jedného z nich: „Už stranu nevnímam ako symbol boja proti korupcii.“ To už je naozaj silná káva.

Ak je na Slovensku nejaká strana bez korupčného škandálu, tak je to práve SaS!

Nemôžem sa zbaviť dojmu, že niekomu v pozadí veľmi prekáža Sulíkov nekompromisný postoj k záchranným eurovalom – a teda aj samotná SaS pod jeho vedením. Aj za pokusom o jeho „vyhnanie lopatou“ z funkcie predsedu možno vidieť tento skrytý záujem – išlo o vnútrostranícky puč, pripravený vo vzdialenom Prešove. Zdá sa však, že členovia SaS urobili na kongrese dobrý krok pre pozitívny ekonomický a politický vývoj Slovenska, keď si zvolili Sulíka opäť za predsedu a zachovali tým stranu v jej pôvodnej línii – v duchu zásadovosti. Slovenské stredopravé strany totiž SaS potrebujú, ak chcú niekedy opäť zostaviť vládu.

Sulík bol a zostal rovnaký – nepodplatiteľný – ako v čase, keď s ním niektorí z jeho dnešných kritikov zakladali stranu. Vidina „prehrýzenia sa do špajze“, nech už s pomocou Hayeka alebo Marxa (ako to raz vtipne pomenoval jeden komentátor), sa im pod jeho vedením akosi rozplynula. Po neúspešnom pokuse o jeho odvolanie teda zrejme hľadajú iné možnosti sebarealizácie. Veď zoznam doteraz odídených hovorí jasnou rečou.

Niektorí dúfali, že sa cez politiku dostanú k výnosným kšeftom, ako je to bežné v iných stranách. Takíto však boli v úplne nevhodnej strane. Lebo práve Sulík je zárukou toho, že „špajzová politika“ SaS neovládne, že nezíde z cesty zásadovosti a neotvorí dvere „spolupráci cez kšefty“ s inými stranami. Za svoje presvedčenie o nezmyselnosti eurovalov (EFSM, ESM) dokonca obetoval kreslo predsedu NR SR – druhého najvyššieho ústavného činiteľa SR.

Sulík teda nevstúpil do politiky kvôli funkciám, ale s cieľom dosiahnuť politickú zmenu v krajine. Chcel napríklad zabrániť tomu, aby Slovensko muselo vložiť do dočasného a trvalého eurovalu (dodnes) viac ako 13 miliárd eur – priamo alebo cez garancie.
Teraz však chudobné Slovensko zachraňuje nielen Grékov, Írov, Portugalcov, ale aj španielske a cyperské banky – a čo ešte len príde, to sa čoskoro uvidí. Slovensko tak stratilo finančnú svojprávnosť a stalo sa rukojemníkom tejto ekonomicky chorej meny. Náprava je možno možná už len cez novú nemeckú stranu AfD.

Predseda SaS Richard Sulík je známy nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku – dá sa povedať, že v celej Európe – ako zásadový slovenský politik, ktorý dodrží, čo pred voľbami sľúbil. Aký to rozdiel oproti väčšine slovenských politikov (česť výnimkám).
Nenadarmo dostal za svoj postoj voči eurovalom Hayekovu cenu. Ukážte mi jedného súčasného slovenského politika, ktorý by si trúfol diskutovať v nemčine, argumentačne presne a vecne, v politických reláciách na ARD či ZDF s európskymi politikmi o eurovale? Asi by ste hľadali veľmi dlho.

SaS je preto po kongrese dobre nastavená na budúcnosť – hoci sa to niektoré médiá snažia spochybniť a najradšej by ju pochovali. Priama voľba predsedu všetkými členmi a systém, kde moc ide od predsedu smerom k regiónom, funguje. Netreba na tom nič meniť. Iné strany na „velikánov“ z regiónov len doplatili – príkladov je dosť.
Posledný kongres nič nemenil, teda strana ostala rovnaká, aká bola predtým. O Slovensku sa rozhoduje v NR SR, nie v regiónoch. Je teda jedno, či je poslancom SaS niekto z Gemerskej Polomy, Prešova alebo Bratislavy – ak ide o schopného, čestného človeka s charakterom.

V politike by predsa malo ísť predovšetkým o riešenie problémov krajiny a prínos pre lepšie Slovensko. A v SaS dnes ostala aspoň istota – akokoľvek je toto slovo niekým dehonestované –, že jej ide o slovenského voliča a blaho krajiny.

Je preto dobré mať v parlamente aj ekonomicky zmýšľajúcu stranu, ktorá má (aj podľa INESS) najlepší ekonomický program pre Slovensko. Taký program bude o pár rokov veľmi potrebný na nápravu ekonomických škôd. A práve ten má tá neštandardná strana – Sloboda a Solidarita.

Po unesení strany SaS sú tie časy žiaľbohu nenávratne stratené!

SAS so 4 predsedami?

Ako to trefne spočítal europoslanec Ľuboš Blaha (SMER-SD), strana je v rozklade: „Protestujúci Gröhling má rozbitú stranu: okupujú mu ju Kolíková a Krúpa, rebeluje mu Cigániková a Sulík a šéfom by sa rád stal domotaný Lojzo Hlina“ (expredseda exKDH, exOĽANO). Dnes vidíme, že Gröhling si priviazal na krk ešte ďalší mlynský kameň – bývalého prezidenta policajného zboru Hamrana. SAS si tak zhromaždila už 4 húževnatých bezškrupulóznych adeptov na predsednícke kreslo. Melú Božie mlyny aj ateistov? Čaká Gröhlinga osud Sulíka? A čo Cigániková?

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY