Na bezpečnostnej konferencii v Minsku navrhol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uzavretie právne záväzného paktu o neútočení medzi Ruskom a členskými štátmi NATO a EÚ. Nemecká spolková vláda však odmietla reagovať – s odôvodnením, že takéto návrhy prichádzajú do úvahy len v prípade, že by smerovali k ukončeniu ruskej vojny proti Ukrajine. A čo na tákúto ponuku hovoria štáty NATO a EÚ? Nič. Zjavne im nevyhovuje v ich naratíve o akútnej ruskej hrozbe.
Z čisto vojensko-strategického hľadiska ide o premárnenú príležitosť. Pakt o neútočení neznamená uznanie ruských pozícií, ale predstavuje vzájomný záväzok zdržať sa použitia sily. Takéto dohody prinášajú predvídateľnosť, znižujú riziko eskalácie a udržiavajú otvorené komunikačné kanály – aj v období politického napätia.
Rozhodnutie Berlína odmietnuť návrh bez akejkoľvek odbornej bezpečnostnej analýzy poukazuje na dlhodobý problém nemeckej zahraničnej a bezpečnostnej politiky: chýba ochota a odvaha premýšľať o európskej bezpečnosti z vlastnej perspektívy. A vzhľadom na výsledok II. svetovej vojny, by práve Nemecko malo byť na čele takejto iniciatívy.
A to hlavne v tejto dobe, keď sa neustále šíria hrozby napadnutím NATO práve Ruskou federáciou v nasledujúcich dvoch- či troch rokoch.
Výsledok je zrejmý – Nemecko zostáva objektom, nie subjektom strategického usporiadania. Namiesto aktívneho formovania budúcnosti iba reaguje – a budúcu mierovú architektúru Európy opäť prenecháva do rúk iných mocností.
Pritom je nad slnko jasné, že nová bezpečnostná architektúra Európy je bez Ruska nemožná.
Pre viac informácii navštívte aj:


Od sameho začiatku máš popletené časové... ...
Ahoj Palengue.. dakujem za kultivovanú reakciu... ...
Ty jasne nechápeš. Ja byť Lavrovom ,vykašlem... ...
stačilo by aby masový vrah Putin jedným... ...
aby som si uľahčil písanie - posielam aj tebe,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty