podolay

Cielené zabitie štátneho predstaviteľa nie je aktom oslobodenia, ale pozvánkou do chaosu. Už klasici politického myslenia varovali pred touto hybris. Erasmus Rotterdamský vo svojej Sťažnosti mieru napomínal:
„Jedna vojna plodí druhú, z jednej vzniknú dve, z malej obrovská.“

Keď sa Alí Chameneí odstráni ako drogový boss, zničí sa jediná inštancia, s ktorou sa – akokoľvek odporné to bolo – ešte dalo vyjednávať.

Je toto „americký spôsob života“? Je to „západná hodnota“, likvidovať štátnikov podľa ľubovôle? Ak tento princíp zglobalizujeme, nech nám je Boh milostivý. Čo si z toho má vziať Vladimir Putin alebo Si Ťin-pching? Odkaz je jasný: zmluvy so Západom nestoja za papier, na ktorom sú napísané. Kto sa nepodvolí, bude zastrelený. Jediným logickým dôsledkom pre každého autokrata na svete je teraz držať prst o to pevnejšie na spúšti. Benjamin Netanjahu a Donald Trumpsi možno myslia, že urobili svet bezpečnejším. V skutočnosti znovu zaviedli zákon džungle.

Ťažkopádne sa však rozpadá argument vojnových ospravedlňovateľov, že mulláhovia a ich aparát sú predsa úplne diskreditovaný režim, ktorý vraždí tisíce vlastných občanov, ako nedávno pri demonštráciách. Neue Zürcher Zeitung komentuje, že vláda v Teheráne terorizuje iránsky ľud. Vojna je preto – „o tom niet pochýb“ – legitímna.

Niet pochýb? Opatrná protiotázka: kto vlastne určuje, ktoré vlády a ktoré vojny sú „legitímne“? Ak zahraničné vojenské mocnosti rozhodujú, ktorá vláda kdekoľvek smie zostať pri kormidle a ktorá nie, definitívne zavládne právo silnejšieho. Might makes right – moc vytvára právo. Skutočnosť, že v Iráne sa zo strany vlády pravdepodobne dejú hrozné zločiny, nemôže byť bianko šekom na intervencie. Moc rovná sa právo? Ak tento princíp platí, pripravme sa radšej už teraz na nekontrolovateľný chaos.

Bezpečnosť alebo deštruktívna zúrivosť?

Samozrejme, chápeme bezpečnostné potreby Izraela. Krajina obkľúčená nepriateľmi musí byť ostražitá. No ostražitosť nie je to isté ako slepá deštruktívna zúrivosť. Peržania môžu byť ješitní, môžu sa považovať za najmúdrejších pod slnkom a svoju „jadrovú kartu“ hrať ako diplomatický bazárový trik, až kým im nevybuchne v rukách. No sú to starobylý kultúrny národ, nie zločinecký syndikát.

My na Západe by sme mali prestať zaplietať sa do tejto vojnychtivej propagandy. Dlhodobé následky tohto útoku nezostanú obmedzené na Blízky východ. Práve sa dočista frézuje globálny poriadok, na ktorom stojí náš vlastný blahobyt a aspoň relatívna bezpečnosť.

Človek môže mulláhov opovrhovať a predsa rozpoznať, že tento úder bol chybou. Skutočná sila sa neprejavuje v stlačení spúšte, ale v schopnosti udržať protivníka v hre bez toho, aby sa celé kasíno vyhodilo do vzduchu. Izrael a jeho sponzori a alianční partneri vo Washingtone stratili kompas v púštnom piesku.

Na záver však nechajme morálku a subjektívne hodnotenia úplne bokom. Udalosti na Blízkom východe jasne ukazujú, že tam vonku už dávno zúri nový svetový konflikt o sféry vplyvu a zdroje. Jadrové mocnosti nanovo premeriavajú globálnu mapu a každý sa snaží urvať si čo najšťavnatejší kus. Číňania to robia peniazmi, popri čom rastú aj ich ozbrojené sily, Rusi delostrelectvom a pozemnou vojnou, Američania a Izraelčania zo vzduchu so svojimi technicky nadradenými arzenálmi.

Pre všetkých malých z toho plynie: nerob si nepriateľov, drž sa čo najviac bokom, buď rád, že nie si veľmocou, a vyzbrojuj sa, ako len môžeš – aby žiadnemu dravcovi nikdy nenapadlo prejsť sa po tvojej záhrad

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY