Je to začiatok konca SaS?

Delegáti marcového kongresu opozičnej strany Sloboda a Solidarita odmietli návrh, aby bol jej bývalý predseda Richard Sulík zaradený na kandidátnu listinu do nasledujúcich parlamentných volieb. Strana tak vyslala silný politický signál – nielen smerom navonok, ale aj dovnútra vlastných radov.

História SaS je pritom pomerne krátka. Strana existuje len sedemnásť rokov. Oficiálne bola zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR 27. februára 2009 a jej hlavným zakladateľom bol ekonóm Richard Sulík, ktorý v tom čase viedol aj prípravný výbor strany.

Sulík je nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku a v širšom európskom priestore známy ako zásadový politik. Jeho diplomová práca o rovnej dani, ktorú neskôr ako poradca ministra financií pomohol uviesť do praxe, patrila medzi impulzy ekonomického vzostupu Slovenska v období, keď sa krajina začala označovať ako „tatranský tiger“.

Pozornosť vzbudil aj jeho kritický postoj k eurovalu. Nemecký preklad jeho brožúry „Euroval – cesta do socializmu“

https://blog.sme.sk/podolay/politika/sulikova-brozurka-zabera-uz-aj-v-nemeckom-parlamente dostali všetci poslanci nemeckého Spolkového snemu aj niektorých krajinských parlamentov. Sulík sa zároveň objavoval v diskusných reláciách nemeckých verejnoprávnych televízií ARD a ZDF, kde o európskej finančnej politike diskutoval priamo s európskymi politikmi. Reakcie divákov boli neraz prekvapivo pozitívne – objavovali sa dokonca komentáre, ktoré ho vyzývali, aby vstúpil do nemeckej politiky a kandidoval na kancelára.

O to prekvapujúcejšie pôsobí rozhodnutie jeho vlastnej strany. Odstaviť zakladateľa a bývalého predsedu rok a pol pred voľbami od účasti na kandidátke možno vnímať ako výrazný prejav vnútrostraníckeho posunu. Skôr než taktický krok to vyzerá ako symbolické potvrdenie toho, že SaS sa pod vedením Branislava Gröhlinga mení a politická identita, s ktorou ju Sulík kedysi zakladal, sa postupne vytráca.

Signálom tejto zmeny môže byť aj personálne zloženie strany. V jej radoch dnes výraznú rolu zohrávajú politici, ktorí do SaS prišli z iných skrachovaných politických projektov – napríklad Mária Kolíková, Martina Bajo Holečková, Vladimíra Marcinková, Juraj Krúpa či Alojz Hlina. Tento trend posilňuje dojem, že strana sa postupne mení na priestor pre takzvaných politických turistov, ktorí prechádzajú medzi stranami podľa aktuálnej politickej výhodnosti.

Ak sa tento vývoj potvrdí, SaS by mohla v budúcnosti dopadnúť podobne ako viaceré projekty slovenskej politiky, ktoré vznikli okolo výrazných lídrov, no po ich odchode rýchlo stratili politickú váhu. Príkladom môžu byť strany SOP (1998 – 2003) či ANO (2002 – 2010).

Richard Sulík pritom počas svojho politického pôsobenia vystupoval ako politik, ktorý sa snažil držať zásad aj za cenu osobných politických strát. Najvýraznejším príkladom bol jeho postoj k eurovalu v roku 2011, ktorý v konečnom dôsledku viedol aj k pádu vlády Ivety Radičovej a znamenal koniec jeho pôsobenia vo funkcii predsedu Národnej rady SR.

Sulík nevstupoval do politiky primárne kvôli funkciám a peniazom. Jeho cieľom bolo presadzovať konkrétnu ekonomickú víziu a brániť rozhodnutiam, ktoré považoval za ekonomicky škodlivé. Patril medzi najhlasnejších kritikov mechanizmov eurozóny, ktoré podľa neho prenášali finančné riziká medzi členskými štátmi.

Slovensko po odhlasovaní eurovalu stratilo časť finančnej svojprávnosti a stalo sa rukojemníkom tejto ekonomicky chorej meny. Náprava by podľa niektorých politikov mohla teraz prísť napríklad cez silnejúcu nemeckú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorú nemecký profesori ekonómie zakladali v roku 2013, práve proti mene euro.

Za svoje postoje získal aj medzinárodné uznanie – napríklad Hayekovu cenu za prínos k ekonomickému mysleniu. V slovenskej politike je zároveň pomerne zriedkavým príkladom politika, ktorý dokáže viesť odbornú diskusiu o ekonomickej politike aj v zahraničnom prostredí a v cudzom jazyku.

Aj preto bolo pre slovenský parlament prínosom, že v ňom pôsobila strana s jasne ekonomicky orientovaným programom, akým bola Sulíkova Sloboda a Solidarita.

Po poslednom kongrese však vyvstáva otázka, či SaS dokáže na túto tradíciu nadviazať. Ak nie, rozhodnutie odstaviť jej zakladateľa sa môže časom ukázať ako moment, ktorý symbolicky odštartoval novú – a možno aj poslednú – kapitolu v histórii tejto strany.

 

 

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY

Odstrihnutie sa od ruskej ropy a plynu bude pre EÚ poriadne drahé

12.03.2026

Vojna na Blízkom východe a odstrihnutie sa od ruskej ropy a plynu môže vyjsť mnohé európske štáty poriadne draho. Dnes už ich progresívnym a liberálnym politikom dochádza, čo im ten Trump zásahom vo Venezule a napadnutím Iránu vlastne vyparatil. Sami sa však chytili do jeho pasce. Slovensko spolu s Maďarskom boli považovaní za „eurovyvrheľov“, keď sa nechceli [...]

Financovanie EÚ pre Kyjev: Brusel hľadá cestu ako sa vyhnúť vetu

12.03.2026

Európska únia zjavne pracuje na tom, aby zabezpečila vojenské financovanie Ukrajiny aj bez súhlasu jednotlivých členských štátov. Ako uvádza európske vydanie Politico s odvolaním sa na diplomatov EÚ, v súčasnosti sa pripravujú obchádzkové modely pre prípad, že Maďarsko a Slovensko budú naďalej blokovať plánovaný úver vo výške 90 miliárd eur. Plán je pozoruhodný [...]

Eliminovanie štátnikov – nová doktrína svetovej politiky?

04.03.2026

Cielené zabitie štátneho predstaviteľa nie je aktom oslobodenia, ale pozvánkou do chaosu. Už klasici politického myslenia varovali pred touto hybris. Erasmus Rotterdamský vo svojej Sťažnosti mieru napomínal: „Jedna vojna plodí druhú, z jednej vzniknú dve, z malej obrovská.“ Keď sa Alí Chameneí odstráni ako drogový boss, zničí sa jediná inštancia, s ktorou sa – [...]

fico

Ukrajina alebo členské štáty? Brusel sa musí podľa Fica rozhodnúť

14.03.2026 22:09

Premiér o Kotlárovi, opozícii a spore s Kyjevom.

Europe Pipelines

Ukrajinci konečne povedali, v akom stave je ropovod Družba. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia 31 štátov

14.03.2026 21:12

Ropovodom Družba od 27. januára 2026 neprúdi ropa do Maďarska ani na Slovensko.

iránsky ostrov Charg

Srdce iránskej ekonomiky v plameňoch. USA útočili na ostrov Charg, Teherán hrozí odvetou

14.03.2026 20:45

Podľa iránskej tlačovej agentúry Fars nebola pri útoku ropná infraštruktúra na ostrove Charg nijako poškodená.

Trump

Krajiny dovážajúce ropu Hormuzským prielivom majú zabezpečiť jeho otvorenie, mieni Trump

14.03.2026 20:36

Teherán sa pokúša zablokovať prieliv po tom, ako na USA spolu s Izraelom začali útoky na Irán.

podolay

Prezident Nemecko-slovenskej hospodárskej únie, poslanec nemeckého parlamentu 2017-2021. Moje blogy budú venované politike, ekonomike, ale aj spoločensky aktuálnym témam a to nielen na Slovensku. -------------------------------------------- Ďakujem za Vaše maily k článkom: pavol@podolay.eu

Štatistiky blogu

Počet článkov: 149
Celková čítanosť: 625510x
Priemerná čítanosť článkov: 4198x

Autor blogu

Kategórie