podolay

Do Trumpa som vkladal veľké nádeje. Počas jeho prvého funkčného obdobia ma sklamal len mierne, hoci jeho manická nenávisť voči Iránu bola už jasne viditeľná. To, čo však teraz robí s Venezuelou, Grónskom, Kubou a Iránom, možno už považovať za výsledok duševných porúch. Donald Trump bude 14. júna tohto roku oslavovať 80. narodeniny. Dalo by sa predpokladať, že má veľké životné skúsenosti, ak nie dokonca múdrosť staroby. Môže však platiť aj to, že vek neochráni pred hlúposťou. Na jednej strane Trump rozpoznal, že obchodný deficit USA musí byť odstránený, no svoj správny prístup – dovozné clá – zvrátil na zbraň proti každému, kto mu práve prekáža. Jeho oznámenia sú chaotické a privlastňuje si právo rozhodovať o tom, kto s kým a kedy smie obchodovať. V tom sa však nachádza v dlhej tradícii USA. Stačí si spomenúť na Kubu, ktorá je už viac ako 60 rokov sužovaná americkými sankciami. Alebo na Irán, ktorý je už 47 rokov „trestaný“ sankciami USA. Za čokoľvek.
Čím väčší je stres, tým viac sa človek vracia k vzorcom správania, ktoré sa naučil ako prvé. Trump je pod veľkým stresom, a preto nie je prekvapujúce, že sa uchyľuje k metódam, ktoré USA používajú už dlho a ktoré si osvojil ako mladý muž na vojenskej akadémii. Základná myšlienka znie: americká armáda je neporaziteľná a USA majú právo určovať, kto je dobrý a kto zlý. So všetkými logickými dôsledkami. Tými sú sankcie, embargá a vojenské útoky. Vždy pod vlajkou „my sme tí dobrí“. Všetkým štátom sveta hovoríme, ako majú byť riadené. Aj za použitia násilia. My vieme, čo je dobré pre ľudí a svet. Dá sa s takýmto ušľachtilým presvedčením vôbec robiť chyby?
Kto vládne USA?
Trump sa dostal do prezidentského úradu s podporou židovsko-chazarských kruhov, ktoré sa v poslednom čase označujú aj ako „Epstein-Connection“. Vo svojom okolí má veľa poradcov z tých istých kruhov. Vie, do akých problémov by sa dostal, keby túto alianciu ukončil, a tak sa nachádza v zložitej situácii. Ako ukázal útok na Irán, Netanjahu ho do tejto vojny prinútil tým, že Izrael útok začal. Či chcel, alebo nie. Netanjahu to však mal jednoduché, keďže Trumpova nenávisť voči Iránu je známa už od jeho predchádzajúceho funkčného obdobia. Nenávisť je vždy zlý radca, a tak ignoroval varovania vlastnej armády. Jeho závislosť od izraelských kruhov ho dostala do ťažkej situácie, pretože Irán sa ukázal ako dobre pripravený. Je schopný diktovať, kedy sa táto vojna skončí. A aj ako. Americké vojenské základne v Perzskom zálive utrpeli ťažké zásahy, aké doteraz ešte nezažili.
Bola to veľká hlúposť nechať sa Izraelom zatiahnuť do tejto vojny.
Ale mohol konať inak? Tak to býva, keď človek uzavrie pakt s diablom. Postup Izraela v Gaze a na Západnom brehu Jordánu a aj nové útoky na Libanon možno označiť len ako satanistické. Cielené vraždy iránskych politikov a vedcov už nemajú nič spoločné s medzinárodným alebo vojnovým právom. Západná tlač sa na tom podieľa tým, že vraždy týchto osôb označuje ako „zabitie“. Bolo by zaujímavé vidieť, či by tie isté médiá hovorili o „zabití“, keby Netanjahu zahynul po iránskej rakete. Myslím si, že v tomto prípade by sa správne hovorilo o vražde.
Trump prináša do západných médií úprimnosť
Donald Trump prevzal izraelskú vojnovú politiku. Len vo väčšom meradle. Venezuela, Kuba a teraz Irán. Útočí ako besný pes. Zaujímavé je, že zvyšok Západu zaujal voči americkej vláde nový tón. Práve preto, že nenávisť voči Trumpovi to umožňuje. Sledujte správy o vojne s Iránom. Väčšinou sa už v prvej vete uvádza, že to boli Izrael a USA, ktoré napadli Irán. To tu ešte nebolo. Označovali sa predtým americké útoky na Irak, Líbyu alebo inde tým, čím všetky boli? Teda brutálnymi útočnými vojnami? V tomto zmysle Trump priniesol na Západe viac úprimnosti. Nenávisť môže niekedy priniesť aj niečo dobré.
Treba sa pozrieť aj na Trumpovu osobnú situáciu. Dá sa predpokladať, že svetová politika by sa vyvíjala inak, keby Trumpovi nebolo odňaté prvé znovuzvolenie.
Pri jeho opätovnej voľbe 3.novembra 2020 som bol vyslaný ako pozorovateľ volieb nemeckého Bundestagu za OBSE vo Washingtone D.C. a v Pensilvánii. Nemali sme ani možnosť kontrolovať sčítanie hlasov, ako napríklad 18.marca 2018 v Moskve pri voľbe prezidenta Putina, kde som bol taktiež pozorovateľom. Aký to rozdieľ.
V skutočnosti je celý americký volebný systém sám o sebe ako duch. Je taký archaický, taký praveký (od roku 1788), že ho sotva možno nazvať demokratickým. Pozorovatelia OBSE sa pokúsili sledovať proces, ale v takmer 20 štátoch USA im nebolo dovolené vstúpiť do volebných miestností!
Toľko v skratke k US voľbám, kde Trumpovi 2020 jednoducho ukradli voľbu v prospech Bidena.

Nie je vylúčené, že vojna na Ukrajine ani vojna s Iránom by sa neuskutočnili, keby bol Trump zostal vo funkcii. Najmä vojna na Ukrajine, za ktorú nesie zodpovednosť exprezident Biden. On aj jeho syn si tam údajne naplnili vrecká. Biden zanechal Trumpovi ťažké dedičstvo. Dá sa predpokladať, že Trump je z toho veľmi frustrovaný. A netreba zabúdať, že Trump je teraz o štyri roky starší. Tento rok bude mať 80 rokov. Neostáva mu už veľa času na realizáciu svojich plánov. Druhé, respektíve tretie funkčné obdobie možno vylúčiť, hoci by to bolo teoreticky možné. Aj podľa ústavy USA.
Trump je odkázaný na „poradcov“
Trump si uvedomil – musel si uvedomiť – že do veľkej miery zlyhal. Hovorí sa, že zranený boxer je obzvlášť nebezpečný. Trump sa nachádza približne v takejto situácii. Ale ako pri boxerovi, ktorý dostal niekoľko tvrdých úderov do hlavy, nevie sa, do akej miery je obmedzená jeho mozgová činnosť. Tak, že s podliatymi očami, ktoré vidia už len rozmazaný obraz, sa snaží dosiahnuť víťazstvo bez ohľadu na možný pád. A k tomu „poradcovia“, ktorí už počas prvého Trumpovho obdobia sabotovali jeho skutočné ciele. S Trumpom sa zaobchádzalo zle a to sa podpíše na každom, nielen na ňom. Komu má ešte veriť? On sám zrejme nepatrí medzi ľudí, ktorí si dokážu vytvoriť presný obraz o svetovej situácii na základe vlastných vedomostí. Je manipulovateľný ľuďmi, ktorí dokážu presvedčivo prezentovať svoje ciele. Pravdepodobne si to aj trochu uvedomuje, ale čo má robiť?
Druhé Trumpovo funkčné obdobie je postupujúcou katastrofou. Sotva nejaká krajina zostala ušetrená jeho divokých hrozieb. Clá, obchodné embargá a armáda. Chaotickým spôsobom, aký vo svete nemá obdobu. Okrem predchádzajúcich amerických vlád. Tým sa dostávam k USA všeobecne. A ku krajine, ktorá počas storočí položila základy takmer všetkých vojen: Anglicku. A tak sa treba bližšie pozrieť na „Anglosasov“, alebo skôr všetky anglicky hovoriace krajiny. Prečo nedokážu dať pokoj? Prečo nemôžu byť spokojní s tým, čo dosiahli? Prečo je pre nich „svetová nadvláda“ vždy existujúcim cieľom? Myslím si, že treba preskúmať anglický jazyk.
Jazyk formuje myslenie
Citujem Michaela Endeho, známeho autora „Momo“. Práve v knihe Momo kritizuje zakódovaným spôsobom kapitalistický systém. Jeho najdôležitejšia myšlienka znie: „To, čo sa v jazyku nevyskytuje, nevyskytuje sa ani v vedomí ľudí.“ Anglický jazyk nemá rovnocenné slová pre nemecké „satt“ a „zufrieden“. Tak ako nemčina nemá slovo pre „nie smädný“. Ako teda očakávať, že anglická politika bude niekedy spokojná s tým, čo dosiahla? História ukázala, že britská politika nikdy nedosiahla stav spokojnosti, teda mieru. Spomeňme si len na jej úlohu v ukrajinskom konflikte. Treba myslieť aj na finančný systém. Bol skonštruovaný a dominovaný anglofónmi. Ako možno očakávať, že tento systém sa niekedy vzdá šialenstva večného rastu a bude spokojný?
Pokiaľ viem, Trump hovorí iba po anglicky. V jeho vedomí teda spokojnosť nemôže existovať. Nemôže dosiahnuť tento stav, pretože v jeho jazyku neexistuje. A nech mi nikto nehovorí, že v angličtine existujú tieto slová. Existujú len opisné výrazy, ktoré nedosahujú silu nemeckých slov. Neviem, či existujú takéto ekvivalenty v hebrejčine. Keď sa však pozrieme na izraelskú expanzívnu politiku, ktorá neberie ohľad na ľudské životy, pochybujem o existencii takýchto pojmov v hebrejčine. A k tomu ešte doktrína vyvoleného národa, ktorá existuje v podobnej forme aj v USA.
Psychopati ničia svet
Trump teraz musel zažiť, ako sa fantázie o všemocnosti amerických psychopatov rozbíjajú o realitu. A áno, aj Trump je v istom zmysle psychopat. Ako väčšina našich západných (mocenských) politikov. Dá sa to vidieť inak, vzhľadom na energetickú politiku a odmietanie lacnej energie z Ruska? Dochádzam teda k záveru: Trump je len ďalší Američan, uväznený v imperialistickej tradícii USA. Tá sa mu však práve rúca nad hlavou a nemá rozumné riešenie svojho problému. Človek sa z toho môže zblázniť a robiť tie najhlúpejšie veci. To všetko pod vplyvom jeho nenávisti voči Iránu, ktorý sa jednoducho nechce podriadiť. Jeho závislosť od izraelsko-chazarských mentorov tomu nepomáha. Vojnu proti Iránu, ktorý USA nič neurobil, nemožno racionálne vysvetliť.
Konečne sankcie proti USA!
Sú to psychopati, ktorí konajú, a preto nemožno úplne vylúčiť, že Trump použije atómové bomby proti Iránu, aby zakryl svoju porážku. To by však urobilo z USA vyvrheľa a mohlo by sa stať, že zvyšok sveta, vrátane Európanov, konečne urobí to, čo je už desaťročia potrebné: uvalí sankcie proti USA.
To by však znamenalo začiatok konca USA, pretože sotva existuje štát, ktorý je závislejší od dovozu než USA. Správy v Európe o útočnej vojne proti Iránu už teraz ukazujú dovtedy neznámy spôsob vyjadrovania. V prvej vete sa vždy uvádza, že Izrael a USA začali túto útočnú vojnu a Irán sa bráni. To sa ešte nikdy nestalo pri útočných vojnách USA. Nenávisť voči Trumpovi to umožnila.
Trumpova útočná vojna proti Iránu, vedená predovšetkým v záujme Izraela, už dramaticky zmenila svet. Spolu s vojnou na Ukrajine treba nanovo posúdiť údernú silu americkej armády a jej zbraní. Ak už Irán, ktorý je 47 rokov pod sankciami, dokáže vážne vzdorovať, potom treba všetky psychopatické sny o Číne a najmä o Rusku odložiť bokom. Ako americký prezident sa človek môže zblázniť, keď je pri svojich 80. narodeninách konfrontovaný s koncom všetkých fantázií o svetovej nadvláde a so zlyhaním celej svojej svetovej politiky. Môžem len povedať: ďakujem Irán, ďakujem Rusko a ďakujem Čína. Tieto zmeny by mohli pomôcť aj Nemecku stať sa opäť suverénnou krajinou. Požiadavky sa už objavujú — ukončiť prítomnosť americkej armády v Nemecku. No, nie je to nič nové. „Ami go home“ bolo už heslo ľavicových politikov v 60. rokoch. Tentokrát to hovoria už aj pravicový politici.
Možno to tentoraz vyjde. To by bol krok k svetovému mieru.

Pre viac informácii navštívte aj:
https://t.me/PODOLAY