podolay

Po zjavne málo úspešnom čínsko-americkom summite sa teraz do popredia dostáva iná diplomatická os: Moskva a Peking. USA sa pokúsili silnejšie zapojiť Čínu do akejsi „Veľkej dvojky“ – modelu, ktorý pripomína skoršie koncepty americko-čínskej dvojitej štruktúry. Pod pojmom „Chimerica“ sa kedysi opisovalo úzke ekonomické prepojenie medzi Spojenými štátmi a Čínou. Dnes by však takýto model mal inú funkciu: Washington chce Peking začleniť do kontrolovateľného poriadku.

Pre Čínu je to atraktívne len obmedzene. Pretože americko-čínska „Veľká dvojka“ by sotva znamenala skutočnú rovnocennosť. Skôr by išlo o to, udržať Čínu ako ekonomicky silného, ale politicky viazaného aktéra v rámci naďalej USA dominovaného svetového poriadku.

Tu spočíva rozhodujúci rozdiel oproti Rusku.

Moskva nemôže Pekingu ponúknuť ekonomické možnosti, ktoré Západ poskytoval desaťročia. Rusko nedisponuje ani spotrebiteľskými trhmi, ani finančnou architektúrou USA. Zato však Číne ponúka niečo iné: strategickú hĺbku, vojenskú váhu, suroviny, energetické zabezpečenie, jadrové odstrašenie a politickú ochotu otvorene spochybniť americký nárok na vedenie sveta.

Čína naopak prináša priemyselnú silu, ekonomickú masu, technologický rozvoj a globálne obchodné prepojenia. Rusko to dopĺňa bezpečnostno-politickými a geostrategickými schopnosťami. Práve táto kombinácia robí vzťah oboch štátov pre Washington takým problematickým.

Nevzniká klasická aliancia podľa západného vzoru. Rusko a Čína zostávajú samostatnými aktérmi s vlastnými záujmami. Ich záujmy sa však prekrývajú tam, kde ide o obmedzenie americkej dominancie.

Preto je návšteva vysokopostavenej ruskej delegácie v Pekingu viac než len diplomatická rutina. Ide o koordináciu ďalšej fázy konkurencie o medzinárodný poriadok: energia, obchod, bezpečnosť, sankcie, Ukrajina, Taiwan, globálne inštitúcie a úloha globálneho Juhu.

Rozhodujúci bod je:

USA sa snažia začleniť Čínu do existujúceho poriadku. Rusko ponúka Číne možnosť tento poriadok spoločne meniť.

Tým sa rozhovory medzi Putinom a Si Ťin-pchingom stávajú ukazovateľom toho, nakoľko jednotne budú Moskva a Peking v nasledujúcich mesiacoch vystupovať. Pre Európu je to mimoriadne dôležité. Čím tesnejšie totiž Rusko a Čína koordinujú svoje záujmy, tým viac sa medzinárodné rozloženie síl posúva od unipolárneho povojnového poriadku smerom k multipolárnej konfigurácii.

Výsledky týchto rozhovorov preto pravdepodobne ďaleko presiahnu bilaterálne otázky. Týkajú sa základnej otázky nadchádzajúcich rokov: Zostane americká hegemónia rámcom svetovej politiky – alebo vznikne protistruktúra, ktorá tento nárok trvalo relativizuje?

To, čo sa vyvíja medzi Ruskom a Čínou, bolo premyslené o niečo lepšie než keď Putin v roku 2001 hovoril v nemeckom Bundestagu o osi Vladivostok – Lisabon a tým vyvolal u Američanov obrovský strach.

S jednotnou Čínou už nebude také jednoduché tento blok rozdeliť a Čína dnes zároveň vidí, čo Američania v Európe spôsobili, aby vzniku takéhoto spojenectva zabránili. Nuž Európa stavila na nesprávneho koňa, hrala vabank s priateľom známym tým, že zrádza svojich partnerov – a teraz za to musí Európa zaplatiť…

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY