podolay

South Stream plynovod, plánovaný projekt za 45 milárd dolárov bol 1.decembra 2014 Putinom pochovaný. Plynovod South Stream mal dodávať plyn do východných a južných európskych krajín, Bulharska, Maďarska, Rakúska, Talianska, Chorvátska a Srbska, pomimo územia Ukrajiny. Podobný projekt bol dohodnutý v roku 2006 mezdi Ruskom a Nemeckom pri výstave North Stream, ktorým sa nespoľahlivá a dnes aj nestabilná Ukrajina tiež obišla.

Ak to Európa nechce, tak projekt nebude realizovaný. Neboli sme schopní získať potrebné povolenie od Bulharska, takže nemôžeme pokračovať v projekte. Nemôžeme robiť veľké investície ktoré skonšia na bulharskej hranici. Je to rozhodnutie našich priateľov v Európe, ktoré rešpektujeme, zdôraznil Putin. Ruské energetické zdroje sa teda presmerujú do iných regiónov sveta.

Ruský prezident Putin to oznámil počas svojej návštevy v Turecku. Pre EÚ má toto rozhodnutie významné geopolitické a aj ekonomické dôsledky. Poškodí to aj Slovensko, ak totiž bude ruský plyn prúdiť cez Turecko, Ukrajina i Slovensko prídu o tranzit plynu do Európy.

Porazeným v tomto dejstve nebude Rusko, ale Európa, ktorá si opäť ekonomicky strelila do vlastného kolena. A to pod tlakom ministerstva zahraničia, od známej pani Nuland (známa vyjadrením „Fuck the EU“) z administratívy vo Washingtone ale aj tlaku z Bruselu na chudobný členský štát EÚ – Bulharsko. Politika EÚ by sa teda dala opísať ako „hlúposť“, keby tu nebolo tlaku Washingtonu, tú blokádu proti South Stream v Bulharsku realizovať. Rovnako sú ekonomicky zničujúce aj sankcie EÚ voči Rusku (ktoré škodia obom stranám), realizované EÚ len po extrémnom tlaku z Washingtonu na Berlín a Paríž. Zhrnuté jednou vetou – Európska únia stratila Rusko kvôli Ukrajine.

Turecko sme vlastne tou bulharskou blokádou teraz vohnali do náručia Eurázie. Rusko a Turecko podpísali totiž dohodu na rozšírenie existujúceho plynovodu „Modrý Stream“. Teraz dostane Turecko k už dodávaným 13,7 miliardám m3 plynu, ďalšie tri miliardy metrov kubických, teda skoro 17 miliárd m3. Okrem toho Putin oznámil novú možnosť a síce výstavbu distribučného centra zemného plynu na turecko-gréckej hranici, ako náhradu za stratu South Stream pre dodávky plynu do južnej Európy.
Ak vezmeme do úvahy, kde sa turecký prezident „pohybuje“ a nie to čo hovorí, tak sa z neho stáva veľmi pragmatický politik. To samozrejme zväčšuje vzdialenosť medzi Ankarou a Washingtonom, napriek členstvu Turecka v NATO. Ruská šachová partia úspešne pokračuje. Ak by Erdoğan prijal aj ruskú ponuku na vytvorenie energetického spojenectva, bola by to významná politická zmena smeru s nesmiernym geopolitickým významom pre Turecko. Erdoğanovi je to jasné, aj keď to skrýva cez hmlisté vyjadrenia. Rusko-turecké distribučné centrum na hranici s Gréckom by signalizovalo jasnú zmenu stratégie Turecka.

Dôležitým poznatkom vo vyhlásení bolo, že nové dodávky zemného plynu z Ruska do Turecka budú už vyplatené v miestnej mene a nie v amerických dolároch. Turecko je už teraz, po Nemecku, druhým najväčším spotrebiteľom ruského zemného plynu. Navyše Erdoğan požiadal o prijatie do „Šanghajskej organizácie spolupráce“, ktorú vedú Rusko a Čína.
Európa sa takto pomaly, ale isto sama ekonomicky vyšachuje z úspešnej spolupráce s Ruskom. Najmä poškodením ekonomickej spolupráce Nemecka a Ruska do budúcnosti, budú negatívne postihnuté hospodársva prakticky všetkých štátov Európskej únie, teda aj včítane Slovenska. To je historicky neodpustitená ekonomicko-strategická chyba súčasného, dá sa povedať diletantského vedenia EÚ v Bruseli.