podolay

Západ – Európska únia, USA a NATO začali pred nedávnom ekonomickú vojnu proti Rusku. Aj po čiastočnom upokojení situácie na Ukrajine Európska únia (na nátlak NATO) pokračuje v studenej vojne s Ruskom. Včera začali platiť nové tresty pre Putina, ktorý je vraj za situáciu na Ukrajine zodpovedný. Lídri krajín G7 (G8) a NATO sa stretávajú bez toho, aby pozvali na rokovanie prezidenta Putina. A to práve v dobe, keď je dialog najdôležitejší! Ignoráciou sa problémy riešiť nedajú.

Prvý balík hospodárskych sankcií uvalila EÚ na RF v lete, keď sa na východe Ukrajiny ešte bojovalo a malo to byť za zostrelenie lietadla MH17 Malaysia Airlines. Po predbežnej vyšetrovacej správe vinník nie je stále známy, ale USA, EÚ a mainstreamové médiá okamžite po havárii Boeingu 777 vedeli, že vinníkom je Rusko. Experti len potvrdili, že lietadlo sa rozpadlo počas letu kvôli „štruktúrnemu poškodeniu vyvolanému vonkajším vplyvom početných veľmi energetických objektov“ a to skvelé poznanie im trvalo až 8 týždňov.

Pred týždňom sa Kyjev konečne dohodol zo separatistami na prímerí. A bol to práve Putin, ktorý predložil sedembodový plán pre ukončenie bojov na východe Ukrajiny. S plánom súhlasil aj ukrajinský prezident Porošenko. EÚ ale namiesto deeskalácie vyhrotenej situácie na Ukrajine napriek tomu pokračuje veselo v sankciách proti Rusku. Je ilúzia si myslieť, že sa sankciami dá „skrotiť“ atómová veľmoc ako Rusko, keď sa to USA nepodarilo za 50 rokov ani na takej malej Kube. Ekonomické sankcie voči Rusku majú konkrétny negatívny dopad najmä na ekonomiku EÚ. Zhoršujúci sa stav európskej ekonomiky škodí aj spoločnej európskej mene, EUR denne oslabuje voči USD. To ale Američanov vôbec netrápi. Ekonomika eurozóny spomalí rast a EÚ čaká recesia. Aké ekonomické straty nastanú v prípade zastavenia dodávok zemného plynu a ropy do EÚ? Na to radšej ani nepomyslieť. Je teda záujme EÚ takto si „strielať do vlastných kolien? Táto ekonomická vojna voči Rusku môže otriasť aj nakoniec aj základmi EÚ a byť príčinou jej možného rozpadu, prípadne transformácie na hospodárske spoločenstvo nezávislých štátov, po vzore Eurázie. V koho záujme sa to všetko deje? Je v záujme Slovenska, aby prišlo vďaka možným odvetným sankciám voči automobilovému priemyslu, o prácu niekoľko tisíc zamestnancov? Vývoz do Ruska je dôležitý pre slovenskú zamestnanosť.

Naozaj si politici v EÚ myslia, že sankcie niečo zmenia? Áno zmenia, ale v prvom rade európsku ekonomiku a budú mať neblahý dosah na zamestnanosť v jej členských štátoch. Sankcie ďaleko viac postihnú EÚ ako Rusko, aj keď si to dnes únia nechce nepripustiť a je presvedčená, že je „na koni“. Únia sa asi načisto zošalela, keď odkopla ideu slobodného trhu, ako aj obrovský ruský trh a politickými sankciami nás vrhá do čias studenej vojny 50-tich rokov minulého storočia. Stratené trhy sa len tak nezískajú späť a to ešte budeme v Európe banovať.

Za veľký problém považujem teraz aj budúci ekonomický vývoj Ukrajiny. Doteraz bola hopodársky plne závislá na Rusku. Ich výrobky nie sú v štátoch EÚ konkurencieschopné a čo sa stane, keď stratia ruský trh? Navyše im Gazprom od apríla zrušil 30 % zľavu na dodávky plynu, ktoré Ukrajina ani zľavnené nebola v stave uhradiť. Bude teda EÚ popri Grécku „živiť“ ešte aj Ukrajinu? Tá EÚ, ktorá je zadľžená až po uši? Ukrajina bude potrebovať v priebehu budúcich 10 rokov asi 165 miliárd eur. Budú ju teda držať „nad vodou“ enormne zadľžené Spojené štáty? Reálne videné, ani jedno ani druhé neprichádza do úvahy. Zamýšlajú sa vôbec politici v EÚ aj nad týmto problémom, keď tak vehementne lákajú Ukrajinu medzi sebe ? Asi sotva, veď ekonomika nikdy nebola ich silnou stránkou. Vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO platia určité pravidlá vrátane Rímskej deklarácie a základného dokumentu Rady Rusko-NATO, v súlade s ktorým by nemala byť stála vojenská dodatočná prítomnosť na území východoeurópskych štátov. Toľko teória a aká je prax… Veď po rozpustení Varšavskej zmluvy v roku 1991 bolo Rusku prisľúbené (za čias Gorbačova), že sa NATO nebude ďalej rozširovať na východ. A čo sa následne dialo? Prijatím pobaltských štátov, Poľska, Slovenska, Česka, Rumunska, Bulharska a ďalších sa táto dohoda porušila a Rusko sa cíti stále viac obkolesené krajinami NATO. Už vtedy to bolo pre Rusko neprijateľné. A teraz má byž na rade Ukrajina? Možné budovanie vojenských základní na Ukrajine považuje Rusko za priame ohrozenie svojich záujmov. Treba sa tomu diviť?

Skutočným cieľom réžie momentálnej ukrajinskej politickej krízy je v podstate deštrukcia Ruska. Práve k tomu cieľu má slúžiť Ukrajina. Aktívny vojenský personál USA je teraz prítomný v 135 štátoch sveta a ich počet vo vojenských zariadeniach vo svete sa odhaduje vyše 250.000. Je skutočne to Rusko tým strašným nebezpečenstvom pre svet, keď navyše nie je ani v žiadnom vojenskom zoskupení? NATO sa v poslednom čase vlastne stalo akýmsi služobníkom USA. NATO totiž už dávno prestalo byť len obranným zoskupením (veď pred kým aj, keď sa Varšavská zmluva rozpustila), ale stalo sa vlastne nástrojom rozpínania sa USA vo svete. Všade, kde išli „závádzať demokraciu“, amerického vzoru: Irak, Afganistan, Sýria, Lýbia je teraz občianska vojna a nebezpečná islamizácia krajín. Ukrajina je len ďalším príkladom angažovania sa USA. Mimochodom USA sú zadľžené vo výške 17 biliónov dolárov, sú v hlbokej ekonomickej kríze a teda hľadajú osvedčené východisko, nejaký nový vojenský konflikt. A sprostá Európa (jej politické špičky) im pri tom poslušne sekunduje miesto toho, aby sa starala o blaho obyvateľov vlastných krajín. Je iróniou, keď 25 rokov po nežnej revolúcii má najreálnejší názor na ukrajiský konflikt práve bývalý komunista na čele slovenskej vlády. Celkom iste nie som prívrženec Fica, ale v ukrajinskom konflikte a NATO vyjadruje záujmy Slovenska lepšie ako súčasná opozícia. Tá, keď nechce utrpieť fiasko v ďaľších voľbách by mala prekročiť svoj tieň a tiež bojovať za záujmy krajiny. Tu treba dať veškerú ideológiu bokom. Bezpečnosť v Európe sa nedocieli tým, že budeme neustále rozširovať základne NATO a len zbrojiť a zbrojiť. USA teraz od európskych členov NATO požaduje zvýšiť výdavky na zbrojenie a ako argumentácia slúži práve Ukrajina. Filozofia spoločnej bezpečnosti, teda aj s Ruskom, je oveľa lepšia a lacnejšia alternatíva pre Európu do budúcnosti. Uvedomia si to konečne politici na Západe? Povie to „jastrabom“ v NATO nejaký politik, hoci aj zo Slovenska?

Poznámka.

Všetko čo tu píšem je môj osobný názor. Nie som členom žiadnej strany na Slovensku (ani som nikdy nebol) a moje názory preto nie sú postojmi žiadnej slovenskej politickej strany. Pre serióznu a neanonymnú diskusiu je v pravo uvedená moja emailová adresa.