podolay

V knihách o dejepise môžete dlho hladať, aby ste našli podobný politický projekt, ktorý sa tak hlboko a široko vmanévroval do slepej uličky ako aktuálne Európska únia (EÚ).

EÚ si „vypestovala“ toľko problémov, že vyhliadky do budúcnosti možno považovať za katastrofálne. Jedným je napríklad koncept „Európy bez hraníc“ pod názvom Schengenská zmluva. Skvelá myšlienka, keby teraz nenarážala na bezpečnostné a iné problémy. Jedným príkladom je tzv. sociálna turistika z chudobných oblastí Európy do sociálne vyspelých ktrajín (Nemecko, Rakúsko,..), ale aj azylová turistika a pohraničná kriminalita. Brusel na to reaguje myknutím pliec. Veľkou výzvou a problémom bude ale v importovaný islámsky teror do EÚ. Španielska polícia počíta od 30 000 do 100 000 bojovníkov-džihadistov, ktorí sa bez teraz veľkých problémov dostanú do celej EÚ.

Brizantné bude v budúcnosti ilegálne prisťahovalectvo, ktoré dokazuje zlyhanie práva na azyl v EÚ. V tzv. nariadení Dublin II. je krajina, kde azylant prekročil prvú hranicu EÚ zodpovedná pre jeho azylové konanie. Realita je dnes ale úplne iná, Nemecko a Švédsko spracovávajú viac žiadostí, ako Taliansko, Grécko, Poľsko a iné hraničné krajiny EÚ. Najnovším problémom v Nemecku je prílev žiadateľov o azyl s Kosova a to v počte niekoľko tisíc týždenne. To odtrhnutie od Srbska nebolo pre krajinu žiadnou výhrou, 60 %-ná nezamestnanosť, kriminalita, korupcia ženie obyvateľov do krajín EÚ. Pre kosovských žiadateľov o azyl by mali byť krajiny ako Maďarsko a Chorvátsko prvou adresou. To sa vôbec nedeje, Kosovári chcú ísť hlavne do Rakúska a Nemecka. Európska únia teda nie je v stave efektívne chrániť svoje hranice ani pred nekontrorovateľnými vlnami prisťahovalcov, či už cez stredozemné more, alebo cez Turecko. Do budúcna sa dá očakávať zostrenie tejto azylovej problematiky.

Taktiež úplne zlyhala európska zahraničná politika, Ukrajina je jeden s najnovších príkladov. EÚ sa stále spolieha na zahraničnú politiku USA a nielen že sa k nej pridáva, ale sa jej aj podriaďuje. Pritom by v Bruseli mali po triezvej analýze prísť k záveru, že politika Washingtonu po roku 2001 je jedným zahranično-politickým fiaskom, v rade po sebe. Najnovším príkladom je práve Ukrajina, kde sa diletantským postojom EÚ oživila dokonca hrozba vojny v Európe. Bezpečnosť v Európe bez Ruska je nemysliteľná a to si pomaly začínajú uvedomovať aj politici EÚ, tých amerických to až tak netrápi. Izolovaním Ruska sa nič nevyriešilo, práve naopak. Ukrajinská kríza má navyše potenciál rozdeliť Európsku úniu a v budúcnosti jej rozhodnutia paralyzovať. Aj s tým kalkuluje Putin. Poľsko a baltické štáty vsadili, s americkou podporou, na konfrontačný kurz proti Rusku. Na druhej strane sú zase krajiny ako Grécko, Cypus a Maďarsko s výrazne proruskou politikou. Dokazuje to aj nedávna návšteva Putina v Budapešti. K slovenskej politike ohľadom Ukrajiny sa radšej nebudem vyjadrovať. Tie protichodné postoje (Kiska, Fico) sa dajú sledovať skoro denne.

Ako veľmi zlyhala európska zahraničná politika sa ukazuje nielen v krízovom ohnisku na východe, ale aj na jej periférii. „Failed States“ tzv. zlyhané štáty (najmä po exporte západnej demokracie) ako Líbia, Irak, Egypt, Sýria, Afganistan, Somália a aj Jemen zvýšia v dohľadnej dobe tlak prisťahovalcov v štátoch EÚ, ktorá sa ale nachádza stále v hospodárskej kríze a stále nevyriešenej kríze v eurozóne. Veď Grécko je opäť na dennom poriadku v Bruseli. Navyše sa EÚ hospodársky ochromila ešte aj uvalením sankcií proti Rusku, ktoré jednotlivým krajinám spôsobujú veľké hospodárske škody. Tieto štáty chcú teraz kompenzáciu z Európskej únie (!)
Európska únia teda úplne zlyhala v realizácii svojich vízií a cieľov jej zakladateľov a dôvodom je najmä skutočnosť, že je riadená vcelku diletantskými politikmi z Bruselu.