podolay

Takmer tridsať rokov od vzniku chýba Slovenskej republike a jej občanom skutočná štátnosť.

Po zhliadnutí kontroverzného filmu Od Fica do Fica od režisérky Zuzany Piussi (https://www.youtube.com/watch?v=rgQyg4kP7WU) som sa utvrdil v názore, že slovenská politická scéna, ale aj spoločnosť sú v žalostnom stave. A to napriek budovaniu demokracie od zmeny systému v roku 1989. Tento dokumentárny film je o politikoch, finančných skupinách i o protestoch Gorila na Slovensku. Film je fascinujúci pohľad na spoločnosť po 20 rokoch (!) slobodnej samostatnosti Slovenska. Ostáva teda otázka, či je slovenská spoločnosť ozaj taká neschopná spojiť sa a zmeniť veci k lepšiemu. Otázne ale je, či tá neschopnosť nie je náhodou aj súčasťou národnej povahy, ako sa o tom mnohí na Slovensku vyjadrujú. Tu by som si ale dovolil dôrazne odporovať. Čo by ale pomohlo posunúť spoločnosť rýchlejšie na správnu koľaj?

Slovenská politika, ale aj spoločnosť

nutne potrebujú urobiť po 30 rokoch reštart

Tak ako to poznáme u osobného počítača, keď nám prestane riadne fungovať. A slovenská spoločnosť veru dodnes riadne nefunguje. Ukazuje nám Slovensko, aké vlastne väčšina z nás ani nechce mať. Bude Slovensko ešte niekedy tým Švajčiarskom? Určite je to dosť provokačná otázka, ale bola tematizovaná za vlády premiéra Mečiara, ktorá sa v minulosti aj často spomínala, až sa vytratila. Úplne by ale stačilo, keby sa Slovensko vydalo smerom, akým išlo po vojne práve Bavorsko. Pozrime sa, kde sa za tú 30-ročnú dobu samostatnosti dostalo Slovensko. Slovensko vlastne zdevastoval systém nastolením moci komunistov a socialistov. Určite za toho režimu nebolo všetko len zlé, ale tá suma výsledkov pre národ nebola a nie je dodnes pozitívna. Pravý opak dobrej politiky pre národ sa na Slovensku deje od vyhlásenia samostatnosti republiky. Len sa experimentuje medzi tzv. ľavicou a pravicou. Slušnú politiku pre ľudí tu nahradil len neskrotný biznis a to za akúkoľvek cenu. Dostať sa do vysokej politiky znamená pre mnohých politikov (česť výnimkám) pomerne rýchle zbohatnutie, samozrejme na úkor celej spoločnosti.

Peniaze vytlačili akékoľvek hodnoty,

morálku a etiku

Vytlačili ju v tzv. „elite národa“, ktorá ho vraj zastupuje v parlamente a má byť preto aj vzorom pre celý národ. Tento stav trvá už 30 rokov! A tie chýbajúce (rozumej rozkradnuté) peniaze potom chýbajú nielen v zdravotníctve a školstve, ale aj v infraštruktúre a iných oblastiach spoločnosti. To predsa vidíme každý deň na každom kroku.

Čo Slovensku na ceste k tomu cieľu stať sa Bavorskom teda chýba? Je potrebné urobiť veľa systémových zmien, aby sa krajina konečne stala demokratickým (vláda ľudu) a právnym (dodržiavanie zákonov) štátom, bez tej stále pretrvávajúcej korupcie. Tá nevymožniteľnosť práva je zdrcujúca a od toho sa odvíjajú ďaľšie problémy. Krajina by sa mala teda vydať, síce na dlhú, ale správnu cestu za cieľom, stať sa napríklad takým druhým Bavorskom. Určite by to najmä pre mladú generáciu, ktorá teraz často opúšťa naše pekné Slovensko, stálo za to. V celej krajine by mala byť nastolená široká spoločenská diskusia o jej budúcom smerovaní. Najmä teraz keď stojíme relatívne krátko pred veľmi dôležitými voľbami.

Chcelo by to hlavne menej politických strán na pravej strane, ktoré len trieštia sily, čo po voľbách potom vždy komplikuje zostavovanie vlády, nakoľko sa mnohé nedostanú cez 5 %-nú hranicu. Medzi stranu na pravom spektre sa dá zaradiť len liberálna SaS, nakoľko sa KDH nedostala do parlamentu. To je tá skutočná bieda konzervatívnej  slovenskej pravice. Ľavica sa viac menej spojila do Smeru – SSD, až do odchodu Hlasu – SD. Ale aj ten ale proklamuje ľavicovú politiku. Na politickej scéne máme od roku 2017 aj nové, ľavicovo-liberálne hnutie Progresívne Slovensko, ktoré je materskou stranou súčastnej pani prezidentky. Ďalej sú v NR SR len samé nesystémové hnutia, ako je OĽANO, SME RODINA, ZA LUDÍ, Kotlebovci – ĽSNS a ich odnož Republika. Niektoré sú mnohokrát len na jedno použitie, ako nám to slovenská politická scéna už dlhodobo dokazuje. Posledný projekt Kiska zlyhal. Prichádza nám teraz projekt Dzurinda, Nicholsonová, Macko, M. Kollár a ďaľší? O tých nezaradených poslancoch, ktorí teraz v parlamente len blúdia a nevedia kam, ani nevraviac.

Uvedomujem si, že tento vývoj nie je jednoduché zvrátiť. Ale vybudovaním jednej skutočne pravicovej strany by sa tento ľavicový trend v krajine mohol zvrátiť. Zoberme si len posledné príklady zo Švédska a Talianska. Som presvedčený, že úplne nový politický subjekt s jasným pravicovým kompasom, rozumnými riešeniami a s dobrými kandidátmi môže konečne priniesť Slovensku nádej. Nenastal práve teraz čas na skutočnú pravicovú Alternatívu?

Slovensko by sa malo prebrať  z letargie a pasivity

Slovenský národ by sa mal konečne prebrať aj z letargie a pasivity, keď sa jedná o veci verejné. Tu treba apelovať aj na veľmi apolitickú mládež, ktorá bude neskôr znášať všetky následky minulej a súčasnej politickej a ekonomickej moci a ich často zlých rozhodnutí. Je potrebné sa viac angažovať v politike a správe vecí verejných, aby práve mladá generácia bola v stave nahradiť všetkých do- a presluhujúcich politikov. Treba ich definitívne poslať na smetisko dejín. A to sa dá len v demokratických voľbách a tie ešte na Slovensku zatiaľ fungujú. Veď práve také hodnoty ako je sloboda, demokracia a právny štát si vyžadujú maximálnu osobnú angažovanosť každého jedného občana. Po tých dlhých rokoch nezodpovedného drancovania Slovenska asi nezostáva príliš veľa času na nápravu. V opačnom prípade to s tou peknou krajinou pod Tatrami nedopadne práve najlepšie. Neurobiť zásadné zmeny vo fungovaní krajiny by bola nenapraviteľná historická chyba na budúcich generáciách. Slovensko aj keď je považované za malú krajinu, dlhodobo zápasí napríklad s veľkými regionálnymi rozdielmi. V rámci kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2014 som navštívil všetky regióny Slovenska. Rozhovory s ľuďmi najmä v regiónoch na východe a v strede Slovenska ma utvrdili v presvedčení, čo občanov najviac trápi.

Všetky poznatky Bavorska by sa dali aplikovať aj na Slovensku

Bavorsko bolo v rovnakej pozícii ako Slovensko a bola to jedna chudobná a kresťanská agrárna krajina, ktorá sa práve dobrou politikou jednej pravicovej strany CSU (Kresťansko sociálna únia) vládnucej už vyše 60 rokov, čo je samo o sebe v demokracii unikátom. Dobrou politikou, na rozdiel od Slovenska, dokázala vypracovať krajinu na svetovú špičku a to prakticky vo všetkých oblastiach.

Príklad Slobodného štátu Bavorsko, taký je oficiálny názov, môže v mnohom slúžiť inšpiratívne pre budovanie demokratického Slovenska. Slováci totiž nie sú o nič horší ako Bavoráci, žijúci len 400 kilometrov západnejšie. Keď Slovensko pred osemnástimi rokmi vstupovalo do Európskej únie, za jednu z hlavných výhod vtedy verejnosť považovala aj možnosť znížiť regionálne rozdiely. Po osemnástich rokoch členstva v Európskej únii môžeme konštatovať, že tento cieľ sa ešte nepodarilo naplniť. Chudobné regióny východného a stredného Slovenska majú ešte stále nedostatočnú infraštruktúru (nedokončená diaľnica do Košíc) a sú málo atraktívne pre investorov aj turistov.

Chcem, aby aj Slováci konečne žili slušným životom, ako sa patrí na vyspelú krajinu v srdci Európy. Preto mi dovoľte na záver jednu výzvu. Choďte k parlamentným voľbám a zvoľte si do parlamentu slušných ľudí, ktorí sú aj odborníci v rôznych oblastiach a nebudú tam len do počtu. A rozhodne nevoľte emocionálne podľa jedného videa uverejneného krátko pred voľbami! Ten výsledok totiž vidíme v realite na slovenskej politickej scéne práve dnes. A toho by sme sa mali dôrazne vyvarovať.