podolay

Vojnové aktivity na území Ukrajiny sú ako katalyzátor pravdy. Technicky veľmi zložité systémy armád NATO sú síce presné, ale v praxi nespoľahlivé a vzniká otázka, či sú tieto zbrane vôbec určené na obranu štátu. Počas studenej vojny len málokto vážne akceptoval, že armády NATO budú musieť na bojisku konkurovať armádam Varšavskej zmluvy. Hrali sa hry s číslami, kto má viac tankov a lietadiel. Prvoradé bolo jadrové odstrašenie, a tak sa tieto armády nikdy priamo nezrazili.
Pri pohľade na to, čo sa deje na Ukrajine a v jej okolí, má človek dojem, že na to západné zbrane vôbec nie sú určené. Najmä tie nemecké. Taká „Panzerhaubitze 2000“ zlyhá hneď, ako má vystreliť bojové sekvencie paľby. Bojové vozidlo pechoty “Puma-Schützenpanzer” vypustil ducha už počas manévrov, a to všetkých 18 tankov, ktoré tam boli nasadené. Celková operačná schopnosť všetkých zbraňových systémov nemeckého Bundeswehru je preto alarmujúca. Zásoby munície vydržia len niekoľko málo dní. Takže s týmito zbraňami a touto armádou má byť Nemecko, nebodaj iná krajina NATO, bránená?
Ak sa pozrieme na vojny, ktoré USA a NATO viedli v posledných desaťročiach, je zarážajúce, že zlyhali vždy, keď išlo o postup s pozemnými jednotkami. Odkedy existuje NATO, žiadna s krajín NATO nebola nikdy napadnutá. V dôsledku toho NATO nikdy nebolo testované, pokiaľ ide o jeho schopnosť alebo ochotu brániť členskú krajinu, ktorá je napadnutá pozemnými silami.
Americká armáda je určená najmä na operácie v zámorí a len proti krajinám, ktoré sa nedokážu účinne brániť. Flotily lietadlových lodí a pristávacích plavidiel tvoria chrbticu americkej armády spolu s obrovským letectvom. Ale majú aj viac (diaľkových) bombardérov B52H, ktoré zaiste nie sú vhodné na obranu vlastného územia. Skrátka, armáda USA a tým aj NATO je aparát, ktorý nikdy nemusel dokazovať, že dokáže alebo chce brániť národné hranice svojich členov.

NATO je dobré vo vedení operácií, ktoré vykonávajú iný.
Tento vojenský aparát sa ideálne hodí na bombardovanie vzdialených krajín, ktoré sa potom premenia na trosky a popol. Netreba dodávať, kde sa to už realizovalo. Juhoslovanskú vojnu len ako príklad si pamätá asi každý. Boli jej doručené zbrane, ktorými sa Juhoslovania navzájom masakrovali. Nakoniec bolo aj Srbsko lietadlami NATO bombardované. Boli zasiahnuté aj civilné a menej vojenské ciele, ale ani tam sa nekonalo skutočné zaberanie územia krajiny. Stačilo Srbsko „potrestať“ bombardovaním. Žiadnej krajine, ktorá bola násilne „demokratizovaná“ západnou armádou, sa potom nedarilo lepšie, no všade boli milióny mŕtvych. Príkladov je mimoriadne veľa. USA/NATO nikdy nenapadli krajinu, ktorá by sa mohla, čo i len vzdialene úspešne obrániť.
Americké a ruské bojové lietadlá sa mohli napríklad stretnúť vo vojne v Sýrii v roku 2015. Ruské vojsko tam bolo mimochodom legálne, na pozvanie Assadovej vlády. USA ale rýchlo pochopili, že ani tam by sa nemali bojovo stretnúť s Rusmi. Takže USA dohodli s Ruskom, že sa vyhnú akejkoľvek priamej konfrontácii medzi sebou. To platí dodnes. Americké jednotky proti Sýrčanom nezasiahli.

USA vedú zástupné vojny. Teraz na Ukrajine.
USA a NATO zdôrazňujú, že sa rozhodne chcú vyhnúť priamemu ozbrojenému konfliktu s Ruskom. Kyjev má za nich viesť vojnu proti Rusku so zbraňami NATO dodanými až do vyčerpania zásob a do posledného Ukrajinca.
Z minulosti sa môžeme poučiť, že medzi Sovietskym zväzom/Ruskom a NATO/USA nikdy nedošlo k priamemu ozbrojenému konfliktu.
Dôvody môžu byť dva: 1.) odstrašovanie NATO je také presvedčivé, alebo 2.) Sovietsky zväz/Rusko nikdy nezamýšľali napadnúť žiadnu členskú krajinu NATO.

Raketová technika 1957, USA mohli prežiť len s ulúpenou technikou.
Z hľadiska raketovej techniky bol Sovietsky zväz vždy nadradený USA. Bez zajatého tímu (1945) z Nemecka na čele s konštruktérom nacistických rakiet V2, Wernherom von Braunom, by trvalo veľa rokov, kým by USA dobehli Sovietsky zväz, ak vôbec. K dnešnému dňu sa dokovacie manévre vo vesmíre vykonávajú pomocou protokolov vyvinutých v Rusku, aj vrátane tých amerických. Po roku 1990, keď sa mala postaviť vesmírna stanica ISS, si USA uvedomili, že bez ruskej techniky, ruských zručností a ruských skúseností tento projekt zrealizovať nemôžu. Požiadali teda o spoluprácu v Moskve a projekt sa mohol rozbehnúť. Aj tu sa ukázalo, že s USA sa dá jednať len z pozície sily. A to aj vtedy, keď bolo Rusko skutočne na dne. USA napriek všetkým sankciám stále dostávajú raketové motory z Ruska. Bez nich to proste do vesmíru nejde.

Vráťme sa ale k stavu armád NATO.
Áno, majú veľmi moderné a skvelé zbraňové systémy. Čo však dokážu, keď sa používajú správne, sa ukazuje na Ukrajine. Aby som nezabudol na vojnu v Gruzínsku v roku 2008. Poznamenávam, že Európsky súdny dvor rozhodol, že za túto vojnovú udalosť nebolo vinné Rusko. To, čo sa tam stalo, šokovalo USA do špiku kostí. Gruzínsko vyslalo proti ruskému letectvu stíhačky americkej výroby, moderné F-16. Ruskí piloti ich zmietli z neba bez jedinej straty. A to aj napriek tomu, že v množstve gruzínskych lietadiel sedeli americkí elitní piloti. Aj to prispelo k tomu, že USA sa neskôr vyhli akémukoľvek priamemu konfliktu s ruským letectvom v Sýrii. Ako som poznamenal, s USA sa dá jednať len z pozície sily.

NATO vykonáva tajné operácie.
Zbrane NATO sú na Ukrajine dosť účinné. Netreba však prehliadať, že tam pôsobia vojaci NATO. Samozrejme skryte. Pomoc so satelitným prieskumom a inými prostriedkami urobia zvyšok. Tým sa ale len predlžujuje vojna, bez vyhliadky Ukrajiny poraziť Rusko, a na úkor stále väčšej straty územia. Tí ktorý stále tvrdia, že Ukrajina porazí najväčšiu nukleárnu veľmoc na svete sa nedajú inak nazvať, len ako totálne naivní snílkovia, vyjadrené veľmi diplomaticky.
Veľa sytémov má už problém s nedostakom munície. Tento problém sa teraz týka všetkých zbraní NATO, ktoré boli na Ukrajinu dodané zo Západu. Takže treba predpokladať, že NATO nie je vôbec pripravené na skutočný ozbrojený konflikt s Ruskom. Asi rovnako málo ako proti Číne. Po všetkých týchto úvahách je pravdepodobný záver, že armády NATO sú skôr divadelné armády. Takmer „potemkinovské armády“. Konkrétne armády, ktoré síce vyzerajú nebezpečne, ale nikdy nemali v skutočnosti bojovať v poli proti Rusku alebo Sovietskemu zväzu. Tak sa dá vysvetliť fakt, prečo najmä nemecké zbrane pri intenzívnom používaní rýchlo zlyhávajú. Postavte sa do pozície výrobcu. Prečo sa púšťať do problémov a to na úkor výroby zbraní, ktoré skutočne odolajú intenzívnemu používaniu, keď to nie je vôbec plánované? Keď stačí ukázať zbrane ako odstrašujúci prostriedok? S vedomím, že Sovietsky zväz/Rusko nikdy nezaútočí. Sú takpovediac zbraňovým placebom pre naratív o hrozbe útoku z východu.

NATO vie, že klamú, keď hovoria o „agresívnom Rusku“.
Ak sa teraz pozriete na inventár zbraní a streliva, ako aj na skutočnosť, že výrobné závody na náhradné diely, ale aj muníciu budú môcť opäť dodávať až o niekoľko rokov. Neustále reči o „agresívnom Rusku“ sú týmto faktom zjavnou lžou.
Ak by niekto skutočne veril v blížiacu sa agresiu zo strany Ruska, tak by túto časť vojensko-priemyselného komplexu takýmto spôsobom nikdy nezatvoril.
Ale napriek tomu krajiny NATO (1,1 billióna US$) vynakladajú na svoju armádu asi mnohonásobne viac ako Rusko (66 mld. US$). Kam tieto peniaze skutočne idú? Ale veď to niečo stojí, keď udržiavate okolo 1.000 vojenských základní po celom svete. NATO nikdy nemuselo dokázať, že je schopné plniť svoju domnelú úlohu, ako výlučne obranné spoločensto, do akého sa stále pasuje. Nikdy nemusela brániť územnú celistvosť žiadnej zo svojich členských krajín. Preto by sa mala položiť otázka, či význam a účel NATO nie je viac v súlade s tým, čo povedal jeho prvý generálny tajomník Angličan Lord Hastings Ismay (1952) pri založení NATO: „Keep the Russians out, the Americans in, and the Germans down“, abebo „Držte Rusov mimo, Američanov vnútri a Nemcov dole.“
Práve túto úlohu NATO od začiatku plnilo a plní ju aj dodnes. Treba poznamenať, že tento úplne prvý generálny tajomník ani nespomína obranu územia podľa článku 5 zmluvy, ako prioritnú úlohu pre NATO. Niet divu, je vôbec na túto úlohu vybavené?
Aby sme však mohli rozpoznať takúto lož storočia, sú potrebné špeciálne udalosti, ako je teraz vojna sú na Ukrajine.
Môžeme len dúfať, že vojna rýchlo skončí a neuvrhne svet do jadrovej katastrofy.

Poznámka.

Všetko čo tu píšem je môj osobný názor. Nie som členom žiadnej strany na Slovensku (ani som nikdy nebol) a moje názory preto nie sú postojmi žiadnej slovenskej politickej strany. Pre serióznu a neanonymnú diskusiu je v pravo uvedená moja emailová adresa.