podolay

Vojna a ochrana životného prostredia sú v podstate nezlučiteľné. Aj v časoch mieru patria armády k najväčším znečisťovateľom. Ak však dôjde k ozbrojenému konfliktu, postihnutá oblasť sa stane obrovským úložiskom kovového šrotu, toxického odpadu a smrtiaceho dedičstva. Ako bude vyzerať oblasť Ukrajiny po skončení vojenských akcií? Rusko tvrdí, že zničilo asi 7.000 tankov a obrnených vozidiel patriacich ukrajinskej armáde. Zničené neznamená, že zmizli z povrchu zemského. Za predpokladu priemernej hmotnosti 20 ton na vozidlo pri týchto 7.000 vozidlách máme teraz do činenia so 140.000 tonami kovového šrotu.
Existuje aj nezverejnené množstvo ruskej vojenskej techniky, ktorá je už tiež len šrotom. Takže určite môžeme hovoriť o viac ako 200.000 tonách železného šrotu a farebných kovov, ktoré sa tam už povaľujú. A je to každým dňom viac. Len so sľúbenými približne 100 tankami Leopard 2 pribudne ďalších 6.000 ton šrotu.
To však nie je všetko. Najväčšia oceliareň v Európe, Azovská oceliareň v Mariupole, je dnes len obrovská kopa šrotu. Tento osud postihol aj nespočetné množstvo ďalších priemyselných závodov na východe Ukrajiny. Dôvodom je to, že ukrajinské jednotky sa v týchto fabrikách zabarikádovali, s jasným cieľom pred odchodom zničiť všetko, čo môže byť pre ľudí živobytím, keď tam už Kyjev nebude vládnúť. Volá sa to politika spálenej zeme a je to neľudské, pretože to nemá vojenský význam.
Nechýbajú samozrejme ani zostrelené bojové lietadlá, z ktorých väčšina stále obsahuje aj ostrú muníciu, hliník a iné drahé kovy. Toto všetko je hypotéka, ktorú pravdepodobne Rusko ponesie, pretože všetko haraburdie je na územiach, ktoré si vybrali Ruskú federáciu.
Neviem ani odhadnúť, koľko šrotu je tam okrem zničenej vojenskej techniky. Ale so 100.000 tonami nie som príliš vysoko. Dosiahli sme teda už okolo 300.000 ton šrotu.
Západná Ukrajina vyviazla doteraz pomerne ľahko, hoci je tam tiež dosť šrotu. Transformátory, ktoré boli zničené, obsahujú tony železa a medi. Nehovoriac o niekedy vysoko jedovatých chladiacich kvapalinách, ktoré pri ich zničení presiakli do zeme.
V západných oblastiach, ktoré zatiaľ zostali v pôsobnosti Kyjeva sú viaceré budovy poškodené. Bude to teda Rusko, ktoré bude pravdepodobne vlastniť najväčšie európske vrakovisko so zničenými priemyselnými závodmi, škôlkami, školami a nemocnicami?
Najmä naši politici by mali vedieť, aký druh deštrukcie spôsobuje vojna a mali by tlačiť na rýchle ukončenie vojny diplomatickou cestou a nie dodávať ďaľšie a ďaľšie zbrane. Zatiaľ takú iniciatívu postrádam v krajinách Európskej únie. Už sa po tankoch komunikujú aj bojové stíhačky MiG-29 zo Slovenska a z Poľska. To je predsa šialený nápad. Už odvolaný minister obrany Slovenska by sa mal vážne zamyslieť nad takouto myšlienkou. Chce za každú cenu zatiahnúť krajinu do vojny s Ruskom? Prezident USA Biden už odmietol poslať stíhačky F16, F35 a nemecký kancelár Scholz povedal tiež jasné nie, zaslaniu Eurofighterov a Tornád na Ukrajinu.
A žiaľ aj bývalá kancelárka Merkelová stála v popredí politikov, ktorí sa tiež pričinili o tento vojnový konflikt v Európe. Rovnako ako jej priateľ Porošenko a Francúz Hollande už verejne priznali, že nemali v úmysle uzavrieť mier na východe Ukrajiny podľa minských dohôd z roku 2014. Oznámili, že týmito dohodami chceli len získať čas, aby bola Ukrajina prostredníctvon NATO vyzbrojená a potom schopná bojovať proti Rusku. Pani Merkelová bola tiež tá, ktorá vždy trvala na predĺžení ekonomických sankcií proti Rusku, ktoré ale ničia predovšetkým hospodárstvo krajín EÚ.

S najväčším podvodom 21. storočia sa treba konečne vysporiadať.
Podvod, ktorý viedol k súčasnej vojne a devastácii, a ktorý teraz znemožňuje Rusku vstupovať do akýchkoľvek serióznych rokovaní alebo zmlúv so Západom. Ako môže po tomto niekto v Moskve stále veriť, že Západ bude dodržiavať dohody a zmluvy? Po odchode sovietskych vojsk v počte 390.000 vojakov, 7.500 tankov, 100 taktických rakiet, 484 stíhačiek, 146 bombardérov, 101 prieskumnćh lietadiel a 80 vrtuľníkov s bývalej NDR a rozpustení Varšavského paktu sa táto krajina stala v rámci spojenia s NSR automaticky členom NATO. Prísľub vtedy bol, že sa NATO nabude rozširovať za územie bývalej NDR, to znamená na východ, a to ani o piaď! A teraz tu máme aj nedávno pripustenú zradu Západu ohľadom Minských dohôd?
V dôsledku toho Moskve pravdepodobne neostáva nič iné, ako prinútiť ukrajinskú armádu, aby sa vzdala a následne vykonať úplnú demilitarizáciu Ukrajiny, čo by bol predpoklad trvalého mieru. Ukrajina by sa mala stať neutrálnou krajinou. To potom pomôže zvyšku Ukrajiny posunúť krajinu vpred, bez výdavkov na armádu. Zvyšok Ukrajiny, teda to, čo by zostalo po tom, čo si Poľsko pravdepodobne anektuje kúsok a možno aj Rumunsko a Maďarsko. Išlo by najmä o oblasti, kde žijú ich národnostné menšiny. To by sa udialo pravdepodobne s mandátom mierových síl, po ukončení vojny. Poľsko sa už v tomto zmysle vyjadrilo s tým, že by to bolo len dočasne.

Nezabúdajme, že „hospodársky zázrak“ vo zvyšku Nemecka po II. Svetovej vojne bol možný tiež len vďaka tomu, že tam až do roku 1955 neboli žiadne vojenské výdavky. Načasovanie by bolo správne po tom, čo bola veľká časť zbraní zošrotovaná práve na Ukrajine.
Žiaľ máme ale vo významných politických funkciách ešte dosť vojnových štváčov, ktorí chcú cez Ukrajincov zničiť najväčšiu jadrovú veľmoc na svete – Ruskú federáciu. Väčšia naivita asi ani neexistuje. Ako príklad môže poslúžiť nemecká ministerka zahraničia za stranu zelených, ktorá pred pár dňami v Rade Európy v Štrasburgu verejne vyhlásila, Nemecko je vo vojne s Ruskom. To postráda akýkoľvek komentár. A nový ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Aleksij Makeev povedal, že jeho krajina potrebuje aj jadrové zbrane a preto chcú začať takúto diskusiu. Nič iné nám už v Európe nechýba! Aj nedávný výrok generálneho tajomníka NATO Stoltenberga: „NATO cvičí ukrajinskú armádu od roku 2014, partneri NATO dodávajú ukrajinským ozbrojeným silám potrebné zbrane a výcvik od roku 2014“, neprispel veľmi k dôveruhodnosti. A potom tí istí ľudia hovoria o „náhlej“ a „nevyprovokovanej ruskej agresii“.

Jedno si treba uvedomiť, bez Ruskej federácie nebude v Európe nikdy mier. Či sa to niekomu páči alebo nie. Taká je geopolitická realita. Rusko je nielen najväčšia krajina na svete, ale aj v Európe o rozlohe 3,995.200 km² ešte pred Ukrajinou s 603.628 km².

Ak tých vojnových štváčov necháme ísť stále ďalej, celá Európa sa čoskoro premení na jedno obrovské smetisko a kdo ho bude vlastniť, si môže každý domyslieť – či ešte niekto potom môže vôbec niečo vlastniť. Jediné riešenie je diplomatické, teda také, akým končia všetky vojny.
Spamätajme sa, kým je na to ešte čas!

Poznámka.

Všetko čo tu píšem je môj osobný názor. Nie som členom žiadnej strany na Slovensku (ani som nikdy nebol), a nie som členom politickej strany ani v cudzine. Moje názory teda nie sú postojmi žiadnej politickej strany. Pre serióznu a neanonymnú diskusiu je v pravo uvedená moja emailová adresa.