podolay

Vojna US prezidenta George W. Busha v Iraku bola realizovaná na zákade klamstva a porušenia medzinárodného práva. Presne pred 20 rokmi USA spustili inváziu do Iraku.

Na základe údajných zbraní hromadného ničenia, ktoré nikdy neexistovali. Porušovanie medzinárodného práva pokračuje dodnes – v regióne aj vo svete. Smrteľné násilie sa nekončí ani po 20 rokoch: len vo februári bolo v Iraku zastrelených najmenej 52 civilistov, poťažne roztrhaných bombou.

Dnešné násilie odzrkadľuje útok, ktorý sa začal v noci z 19. na 20. marca 2003, keď americké lode vypálili 40 rakiet na vládnu štvrť Bagdadu. Irak nemal vojensky nič proti rozsiahlej invázii „koalície ochotných“ z USA, Veľkej Británie, Austrálie a Poľska. Brutálneho diktátora Saddáma Husajna zvrhli po troch týždňoch a následne popravili. A šesť týždňov po začiatku vojny, 1. mája 2003, triumfujúci prezident George W. Bush oznámil koniec veľkých bojových operácií pred bojovou kulisou na lietadlovej lodi Abraham Lincoln.

Podľa amerických vojenských štatistík dovtedy koalícia vedená USA zhodila takmer 29.200 bômb a rakiet. Veľká časť infraštruktúry krajiny bola následne v troskách.

Celkový počet obetí vojny v Iraku je odhadovaný medzi 200.000 a jedným miliónom ľudí, v závislosti od odhadov. Rešpektovaný lekársky časopis „Lancet“ už v roku 2006 prišiel s počtom viac ako 650.000 obetí. Vojna v Iraku sa vtedy ani zďaleka neskončila; Americkí vojaci sa mali stiahnuť až v roku 2011, ale len provizórne.

Vyhrali vojnu, zničili mier, nastolili chaos

Vybudovanie nového, demokratického Iraku podľa predstáv Západu sa ukázalo byť oveľa zložitejšie, než si politická trieda v USA predstavovala vo svojich prikrášlených strategických dokumentoch.

Na Blízkom východe jednoducho nevznikol prosperujúci demokratický ostrov podľa predstáv Západu. Americká invázia bola „arogantným vyjadrením presvedčenia Západu, že môžu pretvoriť krajinu a regionálny poriadok podľa svojich predstáv“.

Javier Solana, bývalý generálny tajomník NATO a šéf zahraničnej politiky EÚ, vyvodil trpký záver: „Ak mala misia zbaviť Irak teroru, obnoviť krajinu a zvýšiť bezpečnosť na všetkých úrovniach, bolo to absolútne zlyhanie.“

Porušenie medzinárodného práva

Útok na Irak bol však predovšetkým „použitím sily v rozpore s medzinárodným právom v rozpore so stanovami OSN“, ako to vysvetlil expert na trestné činy a medzinárodné právo z Göttingenu Kai Ambos. „Invázia do Iraku sa nezakladala na rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN“. Podobne tomu bolo v Juhoslávii, Líbyi, Sýrii, …

Jedinou možnosťou je zdôvodniť použitie sily v sebaobrane s použitím článku 51 štatútu OSN. Čo samozrejme nebolo ani v tomto prípade. To bol  dôvod, prečo generálny tajomník OSN Kofi Annan označil vojnu v Iraku za porušenie medzinárodného práva.

Nemecko sa síce odmietlo zúčastniť vojny, ale poskytnutím základní a práv na prelet pre invázne jednotky podľa Ambosa Berlín „pomohol pri čine, ktorý porušil medzinárodné právo“. Jeden z dôsledkov porušenia medzinárodného práva zhrnul Jürgen Habermas, určite jeden z najvýznamnejších nemeckých intelektuálov. Vo Frankfurter Allgemeine Zeitung krátko po začiatku vojny napísal: „Nerobme si srandu: americká normatívna autorita leží v troskách“. Filozof takmer jasnozrivo varoval, že USA svojim nezákonným konaním „dajú zničujúci príklad pre budúce superveľmoci“. A sme na Ukrajine.

Mučenie a vojnové zločiny

Povesť Ameriky ešte viac pošramotili prípady vojnových zločinov a mučenia. Na jar 2004 napríklad obletelo svet meno Abu Ghraib: väzenie hrôzy aj za Saddáma Husajna. Teraz fotografie ukázali, ako tu mučili americkí vojaci. Znovu a znovu dochádzalo k masakrom civilného obyvateľstva. Ako v Hadhite, kde americkí námorníci v roku 2005 zastrelili 24 neozbrojených civilistov. Alebo ako v roku 2007 na rušnom námestí Nisur v Bagdade, kde zamestnanci súkromnej žoldnierskej skupiny „Blackwater“ bez rozdielu strieľali do davu z útočných pušiek a samopalov, pričom zabili 17 ľudí. Alebo ako vo videu „Collateral Murder“, ktoré zverejnil Wikileaks: Dva bojové vrtuľníky strieľajú na neozbrojených civilistov 30 mm kanónmi. Zomrelo najmenej 12 ľudí vrátane dvoch novinárov agentúry Reuters.

Dôvod vojny USA proti Iraku bolo obrovské klamstvo

USA uviedli dva dôvody svojej operácie na zmenu režimu: údajnú hrozbu, ktorú predstavujú iracké zbrane hromadného ničenia a údajné prepojenie Saddáma Husajna na al-Káidu. Nič z toho nebola pravda.

Po invázii sa v Iraku nenašli žiadne zbrane hromadného ničenia! A dôkazy o spojení irackého diktátora s atentátnikmi z 11. septembra, ktoré boli získané mučením, sa tiež ukázali ako falošné. Falošné spravodajské informácie mali svoj dôvod, vysvetlil harvardský politológ Stephen Walt: „Už sa dávno rozhodli a len hľadali dôvody“.

Vrcholom kampane na presviedčanie verejnosti skeptickej voči vojne bol starostlivo zinscenovaný prejav vtedajšieho ministra zahraničných vecí USA Colina Powella 5. februára 2003 v OSN v New Yorku. Powell predložil množstvo údajných „dôkazov“, podľa ktorých by tyran v Bagdade už mal mať biologické zbrane hromadného ničenia a naplno pracuje na atómových bombách. O dva roky neskôr Powell označil túto reč za „obrovskú hanbu“ a dištancoval sa on nej. Ja som ten, kto v mene Spojených štátov predložil svetu nepravdivé informácie, a to bude vždy súčasťou môjho života,“ povedal sebakriticky.

Irak bol dlho na muške USA

V USA sa už dlho volalo po zmene režimu v Iraku. V roku 1998 sa táto výzva stala oficiálnou politikou Clintonovej administratívy prostredníctvom zákona o oslobodení Iraku. A to ešte predtým, ako údajne  „teroristi z al-Káidy 11. septembra 2001 spôsobili zrútenie dvojičiek Svetového obchodného centra v New Yorku“.

Jastrabi v mladej vláde Georgea W. Busha tlačili na pád Saddáma Husajna. Americký historik a expert na zahraničnú politiku Stephen Wertheim to vysvetlil následovne: Saddám predstavoval výzvu pre Spojené štáty – jednoducho tým, že prežil po vojne v Perzskom zálive v roku 1991. Spojené štáty dúfali, že bude zvrhnutý, ale zostal v úrade. A bol tiež prekážkou pri uplatňovaní americkej hegemónie na Blízkom východe. Vojna proti terorizmu vyhlásená po 11. septembri 2001 prezidentom Bushom mladším otvorila príležitosť na realizáciu plánov.

Desaťročie po konci Sovietskeho zväzu sa Spojené štáty cítili na vrchole svojej moci. V tomto unipolárnom momente sa americká administratíva nechcela nechať obmedzovať akýmisi pravidlami Charty OSN.

Američania radi hovoria o poriadku založenom na pravidlách a o tom, aký je dôležitý. Sú to však pravidlá, ktoré radi porušujú, keď im je nepríjemné, ich presne dodržiavať.

Expert na trestné a medzinárodné právo Kai Ambos má dnes podozrenie, že práve tento postoj drží toľko krajín od Brazílie cez Južnú Afriku až po Indiu na uzde, pokiaľ ide o odsúdenie ruskej útočnej vojny na Ukrajine, alebo zavedenie sankcií proti Moskve. „Tento očividný dvojitý meter si všimneme na globálnom juhu,“ hovorí expert na medzinárodné právo z Göttingenu. A teraz nám to padá na nohy.

Ani USA, ani Rusko neuznali Medzinárodný trestný súd v Haagu. Samotný Washington však zašiel ešte o krok ďalej. Ako informoval DER SPIEGEL v roku 2002, USA sa dokonca vyhrážajú Holandsku vojenskou akciou, ak sa odvážia obviniť akéhokoľvek občana USA. Áno, samotné obvinenie ako také by už bol dostatočný dôvod. Tým pádom môžu bývalí, ale aj ten terajší US prezident pokojne spávať. To je to medzinárodné právo v poňatí korektného „Západu“!

Takže po zatykači na ruského prezidenta Putina od sudcov Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Den Haagu je najneskôr teraz na rade zatykač na ex-prezidenta USA Georgea W. Busha.

Alebo tu treba použiť iný meter?