podolay

Francúzsko, Taliansko, Česko a Maďarsko odmietajú na vlastné náklady nakupovať americké zbrane, aby ich darovali Kyjevu. A kde tu stojí Slovensko? Doteraz nebolo nič počuť. 

Nemecko sa vydáva opačnou cestou: miliardové objednávky pre americké koncerny, systémy Patriot (1 miliarda $ / kus) ako „dar“ Ukrajine – a žiadna diplomatická iniciatíva. Americký prezident je skutočne skvelý obchodník. Pomôže Kyjevu a EÚ to zaplatí, čiže vlastne Nemecko.

Od nástupu kancelára Merza do úradu: Ani jeden pokus o priamy dialóg s Moskvou (priamy kontakt s Moskvou bol vždy jedinečnou črtou Nemecka v rámci NATO). Namiesto toho: zbrane, eskalácia, opotrebovanie.

Táto vojna je z vojenského hľadiska už dávno prehratá – nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Európu ako suverénneho aktéra. To, čo zostáva, je deštrukcia. A ďalšia úroveň eskalácie už leží na stole:
Ak Ukrajina už nebude schopná bojovať, bude do tejto úlohy zatlačené Nemecko?

To, čo zažívame, nie je žiadny podporný program – ale plíživá transformácia Nemecka na ďalší frontový štát.

Môže Nemecko samostatne rozhodnúť? Jasná odpoveď: Áno – Nemecko by sa mohlo rozhodnúť samo. Ale nechce. Zastaviť dodávky zbraní, začať rozhovory s Moskvou, dištancovať sa od požiadaviek USA – to všetko by bolo možné.

Nechýbajú možnosti, ale politická vôľa. Veď v roku 2003 to kancelár Schröder jasne dokázal: povedal nie vojne v Iraku – proti Washingtonu, v prospech nemeckých záujmov.

Ten, kto teraz nevolá po rokovaniach, kto sa neodváži prerušiť logiku eskalácie, sa spolupodieľa na vývoji, ktorý ohrozuje prosperitu nielen Nemecka, ale aj bezpečnosť a budúcnosť Európy.

Suverénna Európa nepotrebuje dovoz zbraní, ani miliardové vyzbrojovanie EÚ (800 mld.€) presadzované von der Leyenovou – potrebuje konečne rozumnú zahraničnú politiku. Ale kde ju pri takomto portfóliu politikov zobrať?