podolay

Americký novinár Seymour Hersh uvádza, že vo Washingtone sa vážne zvažuje možná výmena prezidenta Zelenského za generála Zalužného. Nie ako výsledok demokratických procesov – ale ako súčasť strategického preusporiadania, dohodnutého medzi USA a Veľkou Britániou.

„Ak Zelenskyj odmietne odísť – čo je najpravdepodobnejšie –, bude odstránený násilím. Lopta je na jeho strane.“
Takto cituje Hersh priamo zapojeného amerického predstaviteľa.

Podpora pre Zelenského slabne – nielen na Ukrajine, ale aj medzi západnými rozhodujúcimi činiteľmi.

Stále viac sa považuje za symbol zaseknutej politiky:

• vojenská stagnácia,
• rastúca strata legitimity,
• strategická nespoľahlivosť.

Najmä z okolia Donalda Trumpa je Zelenskyj vnímaný ako pozostatok éry demokratických globalistov – ako niekto, kto v prípade potreby uprednostní vlastné záujmy pred strategickou líniou. Dôvera už neexistuje – nanajvýš taktická tolerancia.

Zároveň je generál Zalužnyj viditeľne nanovo profilovaný v Londýne. Tam dostáva politickú prípravu a mediálnu podporu – zjavne ako kandidát na riadený prechod moci, bez volieb, ale so záštitou západných architektov.

Už koncom roka 2024 došlo k pokusom zladiť Zalužného a Jermaka na spoločnú líniu. Dnes to pôsobí ako predohra k plánu, ktorý sa teraz konkretizuje: Zmena systému bez jeho rozbitia.

To, čo sa tu deje, nie je výnimka – ale opakovanie.

Ukrajina nikdy nebola koncipovaná ako skutočný demokratický projekt. Od začiatku slúžila ako strategický nástroj proti Rusku, ako geopolitický predvoj, ako páka, ako baranidlo.

Západná verejnosť bola oslovovaná pojmami ako „sloboda“, „sebaurčenie“ a „európske hodnoty“. Ale táto rétorika bola len fasádou – nie základom.

Keď sa dnes otvorene hovorí o výmene prezidenta na základe vonkajšieho rozhodnutia, táto architektúra sa stáva viditeľnou.

Na rozdiel od takzvaného exportu demokracie na Blízkom východe – napríklad v Iraku alebo Líbyi, kde sa ešte argumentovalo ušľachtilými úmyslami – sa na Ukrajine ukazuje otvorene technokratická logika riadenia, v ktorej demokratické procedúry platia len dovtedy, kým sú geopoliticky užitočné.

Záver:
Generál Zalužnyj nie je nový začiatok, ale funkčný nástupca.
Vypočítateľný aktér pre systém, ktorý už dávno nie je založený na samostatnosti, ale na funkčnosti.

Zostávajú zásadné otázky:
Stane sa Ukrajina opäť subjektom vlastného rozhodovania – alebo zostane objektom cudzej réžie?
A akú úlohu v tomto scenári zohráva Európa – okrem financovania?

A EÚ? Tá sa radšej zaoberá protiruskými sankciami, ničiacimi síce jej hospodárstvo, ale aj masívnym vyzbrojovaním (800 miliárd €) a záchranou celej planéty pred globálnym otepľovaním (Green deal). Mimochodom budú aj v nových tankoch, tryskáčoch a vôbec v celej armáde zakázané spalovacie motory? Alebo sa to týka len osobných motorových vozidiel, ktoré budú potom jazdiť na baterky.