podolay

Asi 80 percent ľudstva má spoločný cieľ: žiť v mieri, slobode a blahobyte. Približne päť percent tvoria psychopati, ktorých myseľ pohlcuje chamtivosť a smäd po moci. Dá sa ešte hovoriť o demokracii, keď týchto päť percent určuje, koľko peňazí sa minie na zbrane a vojnu? Najprv by sme si mali položiť otázku: ako sa stalo, že týchto päť percent psychopatov môže riadiť naše životy?

Po roku 1990, po skončení súperenia medzi systémami kapitalizmu a komunizmu, sa podmienky pre týchto darebákov naďalej zlepšovali. „Demokratický“ kapitalizmus už nemusel dokazovať, že je lepším systémom pre ľudí, a mohol nehanebne ukázať svoju škaredú tvár. Dnes existujú korporácie s takou finančnou silou, že dokážu vydierať aj najväčšie štáty. No tým sa neuspokojili – ovládli aj médiá. V súčasnosti ich ovláda niekoľko veľkých mediálnych domov, ktoré všetky ťahajú za jeden povraz. Či už ide o pandémiu, klímu alebo vojnu, vzdali sa akéhokoľvek kritického postoja voči psychopatom v riadiacich centrách moci. Práve tieto médiá vštepujú občanom predstavu, že v súčasnej politike „neexistuje alternatíva“.

V takom Nemecku ale áno, je to strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je už najsilnejšou stranou (25%). Bola to práve kancelárka Merkelová, ktorá tvrdila, že jej vláda je bez alternatívy (nem. Alternativlos) a spôsobila v roku 2013 vznik AfD.

Máme teda takzvanú demokraciu, často označovanú ako riadená demokracia. Médiá v zhode s politikmi diktujú občanom, čo si majú myslieť – a teda aj, ako majú voliť. Práve oni privádzajú ľudí k presvedčeniu, že vojnou možno dosiahnuť niečo pozitívne. Čítali ste niekedy v týchto systémových médiách, čo vojna v skutočnosti spôsobuje?

O tom, že každá vojna zabíja státisíce mladých ľudí a ničí hodnoty, ktoré generácie vytvárali namáhavou prácou?

Zamyslel sa niekto nad tým, čo všetko dobré by sa dalo pre ľudstvo urobiť za rovnaké výdavky? Koľko domov by sa dalo postaviť z miliónov ton betónu použitých na bunkre?

A čo dnes tak často spomínaná „ochrana klímy“ – aký má zmysel, keď vojna a armády predstavujú obrovskú ekologickú katastrofu? Viete, koľko nafty spotrebuje tank alebo stíhačka? Napríklad bojový tank Leopard 2 spotrebuje až 530 litrov nafty na 100 kilometrov, a stíhacie lietadlo spáli za hodinu 2 000 až 6 000 litrov leteckého petroleja (často nesprávne nazývaného kerozín).

No vám politici chcú zakázať jazdiť autom alebo kúriť vo vlastnom dome!

Nie, o tom nepočujete ani nečítate. Namiesto toho počúvame, že na Ukrajine sa bráni sloboda a naša demokracia. Ale čo si o tom myslia médiá a niektorí politici – najmä pokiaľ ide o USA? Spojené štáty neboli napadnuté zvonku už asi 150 rokov. Kto ich chce vlastne napadnúť? Alebo Európa – kontinent, ktorého krajiny viackrát napadli Rusko, zatiaľ čo Rusko nikdy nezaútočilo na Európu. Alebo Čína – kedy Čína naposledy zaútočila na cudziu krajinu? Kedy sa snažila iným vnucovať svoj politický systém?

A nezabúdajme: komunizmus je západný vynález, a práve Západ mal ambíciu rozšíriť ho po celom svete. Málokto vie, že ani Stalin nechcel vnucovať komunizmus iným krajinám – práve preto mal konflikt s Trockým. Stalina nezaujímalo, či bude NDR riadená komunistickou alebo inou vládou. Boli to komunisti ako Ulbricht, ktorí za každú cenu chceli zaviesť komunizmus v NDR.

A máme tu aj pretrvávajúcu hystériu západnej „obrany“. Žiadna západná demokratická krajina nebola napadnutá s cieľom vniesť do nej iný politický systém. No koľko krajín bolo zbombardovaných a zničených západnými demokraciami, samozrejme s „ušľachtilým“ cieľom vnucovať im našu demokraciu? Každý, kto dnes kričí o Ukrajine, musel byť úplne zaslepený západnými médiami – ak nie priamo oklamaný. Minimálne od prevratu na Majdane v roku 2014 – ktorý, mimochodom, podľa slov Victorie Nuland stál USA 5 miliárd dolárov – bolo zrejmé, že situácia na Ukrajine nemá so západnými demokratickými hodnotami nič spoločné.

Bol to Západ, ktorý vyzbrojil Ukrajinu a tlačil ju do konfrontácie s Ruskom. Dokonca aj Angela Merkelová a François Hollande priznali, že tzv. Minské dohody slúžili len na získanie času, aby NATO mohlo vyzbrojiť ukrajinskú armádu.

Je to teda celé opäť naopak. Rusko nechce dobyť západnú Európu – to Západ sa snaží vnucovať Rusku, ako má riadiť svoj štát a ako majú ľudia žiť.

Táto mediálna moc sa dnes snaží aj na Slovensku presadzovať výhody neoliberálneho, progresívneho a „dúhového“ systému západnej orientácie – a to za masívnej podpory mimovládnych organizácií, financovaných napríklad aj vládou Veľkej Británie.

Tieto aktivity mala koordinovať londýnska mediálna agentúra Zinc Network, ktorej britské ministerstvo zahraničných vecí zaplatilo takmer 10 miliónov libier (vyše 11 miliónov eur). Briti cez Zinc Network dotovali na Slovensku aj organizátora kampane „Chcem tu zostať“. No demokracia ako vyšitá.

Tajná britská kampaň mala zasiahnuť do slovenských volieb – financie šli na podporu videí a aktivít známych osobností, medzi ktorými bola aj bývalá premiérka, známy hokejista či budúca europoslankyňa za Progresívne Slovensko. Podľa premiéra Roberta Fica to malo ovplyvniť výsledky parlamentných volieb v roku 2023. Nepodarilo sa im to úplne.

Chála Bohu nám to “Poslušné Slovensko” na našom peknom Slovensku nevládne. Urobme všetko preto, aby tomu tak nebolo. Preto si veľmi dobre rozmyslime, komu dáme v najbližších voľbách náš drahocenný hlas!