podolay

Donald Trump je po summite s Vladimirom Putinom v Anchorage opäť v centre pozornosti – a ako už tradične, aj pod paľbou kritiky.

Pre mnohých komentátorov je Donald Trump po dlho očakávanom summite s Vladimirom Putinom v Anchorage opäť tým istým obetným baránkom, akým pre nich bol už predtým. Celá situácia však nie je bez irónie: Tí istí politici a novinári, ktorí pred stretnutím varovali pred jednostranným riešením konfliktu zo strany oboch prezidentov, teraz kritizujú, že neexistujú žiadne hmatateľné výsledky.

Der Spiegel uvádza titulok: „Trump cúva, Putin triumfuje, Zelenský sa trasie.“ Bild píše o „hádankách“, čo sa asi pokazilo. Líder menšiny amerických demokratov Chuck Schumer dokonca jedovato poznamenal: „Musíme sa obávať, že to nebola diplomacia, ale čisté divadlo.“

Pritom Trump urobil všetko správne – a obavy svojich kritikov nechal vyznieť naprázdno.

1. Postaral sa o to, že sa opäť začali diplomatické rozhovory s Moskvou. „Chcem, aby sa zabíjanie skončilo,“ povedal. Európania konali úplne inak. Doteraz poznali len jedno heslo: viac zbraní, viac vojny. „Diplomacia“ sa pre nich stala cudzím slovom.
2. Vďaka Trumpovej iniciatíve znie teraz aj od ukrajinského prezidenta úplne iný tón: „Je čas ukončiť vojnu,“ zdôraznil Volodymyr Zelenský. 
3. O tzv. „diktátskom mieri“, ktorý sa maľoval na stenu pred summitom, a o rozhodovaní ponad hlavy dotknutých, nemôže byť ani reči. Ak by niekedy došlo k rokovaniam o výmene území alebo iných témach, museli by o tom rozhodnúť Ukrajinci, povedal Trump.
4. Obavy z amerického sólo postupu sa takisto nenaplnili. Trump viedol rozhovory s Európanmi pred aj bezprostredne po summite a zapojil ich do procesu. V pondelok sa dokonca stretne so Zelenským vo Washingtone. Zdôraznil tiež, že musia prebehnúť priame rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom.

Trump teda robí niečo pre mier – na rozdiel od Európanov – a robí to s rozvahou. Po karikatúre „narcistického tyrana“, ktorú neustále kreslia médiá posadnuté nenávisťou voči Trumpovi, niet v okolí Aljašky ani stopy.

To, že prezidentovi očividne ide o mier, dokazujú aj mierové dohody sprostredkované jeho hlavným vyjednávačom Stevom Witkoffom v niekoľkých konfliktoch: Kongo–Rwanda, India–Pakistan, Thajsko–Kambodža, Arménsko–Azerbajdžan.

Že medzi Ruskom a Ukrajinou to nepôjde tak rýchlo a že prezident Putin je tvrdší oriešok – najmä keď na bojisku cíti výhodu – sa dalo realisticky očakávať, aj keď niektoré nádeje boli vyššie.

Trumpov historický prínos – bez ohľadu na to, čo ešte dosiahne alebo nedosiahne – spočíva už teraz v tom, že narušil zabetónované fronty a opäť vytvoril priestor pre mierové snahy a diplomaciu. Dynamika, ktorú tým spustil – aj pre Európanov v jeho závese – je už teraz úplne iná. Tabu, že sa nesmie rokovať a že hovoriť môžu len zbrane, je definitívne prelomené. Vďaka Trumpovi.