podolay

Po ukončení bojov na Ukrajine sa musí v zvyšku Ukrajiny uskutočniť veľké referendum. Pod dohľadom všetkých príslušných medzinárodných organizácií. Občania musia rozhodnúť, kam a ku ktorému štátnemu útvaru chcú patriť. Očakáva sa, že mnohí na západe Ukrajiny sa vyslovia za pripojenie k tomu štátu, ktorého jazyk je ich materinským jazykom a ktorý zodpovedá ich etnickému pôvodu (Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko?). Títo občania sa tak dostanú do EÚ. Kyjev bude musieť odovzdať časti svojho doterajšieho územia pravdepodobne aj susedným štátom.

Na juhu a východe žijú najmä etnickí Rusi. Očakáva sa teda, že napríklad Odeská oblasť sa vysloví za pripojenie k Ruskej federácii. Nezabudli, aké masakre tam spáchali kyjevskí žoldnieri. Počnúc rokom 2014 a vrcholiac zapálením Domu odborov, pri ktorom zomrelo 48 ľudí v plameňoch.

Ukrajina, druhý najväčší štát Európy, musí byť rozdelená
Tieto referendá prinesú jasno v tom, ako a pod akou vládou chcú ľudia žiť. Následne sa nanovo nakreslia hranice, podľa toho, ako hlasovala väčšina. Áno, to je demokracia. Zároveň sa každému občanovi počas prechodného obdobia prizná právo slobodne si vybrať miesto pobytu v rámci bývalých hraníc Ukrajiny. To znamená, že kto chce radšej žiť s ľuďmi hovoriacimi po ukrajinsky, môže sa presťahovať do príslušných oblastí. Alebo naopak. Tak sa minimalizujú aj drobné etnické konflikty. Trvalému mieru už nič nestojí v ceste.

Zvyšok Ukrajiny pod kontrolou Kyjeva bude úplne demilitarizovaný. To je výhodou pre občanov Ukrajiny, pretože nebudú musieť znášať ťarchu vojenských výdavkov. A potom sa už zbytoční vojaci môžu aktívne zapojiť do obnovy krajivy – práce bude viac ako dosť. Ako štát, ktorý sa zaviaže k „večnej“ neutralite a mieru, môže sa Kyjev stať obchodným mostom medzi Východom a Západom a z toho profitovať. Stačí pomyslieť na tranzit plynu.

Kto by si neželal svetový mier?
Možno ma niekto označí za naivného rojka. Ale napadne vám lepší plán, ako skutočne dosiahnuť mier? Trvalý mier? Podľa všetkých pravidiel medzinárodného práva? A keď už o tom hovorím: takéto referendá by sa mali konať vo všetkých oblastiach, kde tlejú etnické alebo náboženské konflikty. Severné Írsko, Baskicko, Katalánsko a, nesmieme zabudnúť, Škótsko. Na svete je ešte mnoho regiónov, ktoré by sa takto mohli upokojiť. Spomeňme napríklad aj Blízky východ, Kurdov, ktorých Angličania rozdelili medzi štyri štáty. Medzi štáty, ktorých hranice predtým neexistovali, ale boli vytvorené britskými hranicovými diktátmi.

Hranice sú výtvorom človeka
Žiadna štátna hranica nesmie byť nemenná. Najmä ak ide o veľké, príliš veľké štáty. Tie boli vytvorené ľuďmi, nepodliehajú žiadnym prírodným zákonom ani božiemu určeniu. Preto ich môžu ľudia kedykoľvek zmeniť – na základe demokratických princípov a vôle obyvateľstva. Nezabúdajme, že existuje veľa malých štátov a väčšine z nich sa darí dobre. Treba si tiež pripomenúť, že návrat Sárska k Nemecku sa podaril práve vďaka takémuto referendu, aké teraz navrhujem pre Ukrajinu. Ostáva len pohľad na nemecké „znovuzjednotenie“. Nemci o tom nemohli hlasovať. Ak berieme medzinárodné právo vážne, tento proces nebol v súlade s ním. Aj Nemcom by malo byť umožnené hlasovať – aspoň o ústave.

A nakoniec pohľad do histórie.
Vo Versaillských zmluvách bolo stanovené, že sa v oblasti Sliezska uskutoční hlasovanie o tom, či chce patriť k Poľsku alebo k Nemeckej ríši. Toto hlasovanie sa uskutočnilo v roku 1926 a veľká väčšina bola za návrat k Nemeckej ríši. Strážcovia práva, poriadku a demokracie v Londýne (!) toto hlasovanie ignorovali a jednoducho ho vyhlásili za neplatné. Aj to patrí medzi príčiny druhej svetovej vojny. Keby sa včas uposlúchala vôľa ľudu možno by sa tejto šialenej vojne dalo vyhnúť. Veď je to práve Londýn, ktorý hraje neslávnu úlohu aj vo vojne na Ukrajine.

Keby sa na Ukrajine pred rokom 2014 uskutočnilo a dodržalo takéto referendum, vojna by tam teraz nebola. Takto by skutočná demokracia – s referendami s otvoreným výsledkom, ktorých výsledky by sa rešpektovali – mohla naozaj viesť k mieru. Trvalému mieru. Kto by si to neželal?

V tomto zmysle posielam svoje úvahy s priateľským pozdravom do Moskvy a Washingtonu, ale najmä do Kyjeva. Veď práve v týchto hlavných mestách som bol v rámci OBSE pozorovateľom volieb súčasných prezidentov.