Hormuzský prieliv je jedným z najcitlivejších úzkych miest svetovej ekonomiky. Približne pätina globálneho obchodu s ropou prechádza touto úžinou medzi Iránom a Ománom. Kto tam vojensky zasiahne, fakticky zasahuje do energetickej životnej tepny svetového hospodárstva. V tomto kontexte sa Washington momentálne snaží mobilizovať medzinárodnú koalíciu na „zabezpečenie lodnej dopravy“. Reakcie spojencov však ukazujú najmä jedno: ochota nasledovať Trumpov kurz je veľmi obmedzená.
Argumentácia Washingtonu
V rozhovore pre Financial Times dal Donald Trump jasne najavo, čo očakáva od svojich spojencov. Nejde len o politickú podporu, ale o konkrétne vojenské príspevky. Obzvlášť žiadané sú mínolovky, ktorými – podľa Trumpa – európske štáty disponujú vo väčšom počte než samotné Spojené štáty. Potrebné by mohli byť aj ďalšie vojenské kapacity na neutralizovanie „hrozieb“ pri iránskom pobreží. Argumentačná línia z Washingtonu je pritom pozoruhodne jednoduchá:
Európa a Čína sú viac závislé od ropy z Perzského zálivu než Spojené štáty. Kto z toho hospodársky profituje, musí teda prevziať aj vojenskú zodpovednosť. Inými slovami: spojenci by mali niesť náklady na bezpečnostnú stratégiu definovanú Amerikou.
Európska zdržanlivosť
Reakcie z Európy sú preto pomerne rezervované. Nemecko jasne uviedlo, že sa nebude podieľať na bojových operáciách. Berlín zdôrazňuje, že nechce byť súčasťou vojenského konfliktu.
Aj Spojené kráľovstvo postupuje opatrne. Hoci prebiehajú rozhovory s Washingtonom o opatreniach na zabezpečenie lodnej dopravy, Londýn sa viac sústreďuje na deeskaláciu než na vojenské eskorty.
Zatiaľ sa diskutuje len o obmedzených príspevkoch, napríklad o nasadení námorných dronov na vyhľadávanie mín. Vojnové lode na sprevádzanie tankerov momentálne nie sú na programe.
Skutočný problém
Skutočný problém Washingtonu je menej vojenský než politický. Spojené štáty síce môžu iniciovať operácie, no bez medzinárodnej účasti takéto misie rýchlo pôsobia ako jednostranná americká projekcia moci. Práve tejto úlohe sa mnohé európske vlády momentálne chcú vyhnúť.
Navyše existuje aj štrukturálny rozpor: zatiaľ čo Washington požaduje vojenskú podporu, mnohí spojenci nemajú záujem nechať sa vtiahnuť do ďalšej eskalačnej špirály na Blízkom východe.
Geopolitické zistenie
Spor o Hormuzský prieliv tak odhaľuje hlbší problém západnej aliancie. Spojené štáty síce zostávajú vojensky dominantné, no ich schopnosť formovať koalície a organizovať politickú podporu sa výrazne oslabila.
Otvorené námorné trasy sú spoločným záujmom mnohých štátov. Keď však ide o to, kto je ochotný túto bezpečnosť aj vojensky zabezpečiť, okruh ochotných sa čoraz viac zužuje.
Washington hľadá koalíciu. Európa váha. A práve v tom sa ukazuje jedno z kľúčových napätí súčasného medzinárodného poriadku.
Trump zároveň varoval, že nedostatočná reakcia spojencov by mohla mať dôsledky pre budúcnosť aliancie. „Ak nebude žiadna odpoveď alebo bude reakcia negatívna, myslím si, že to bude veľmi zlé pre budúcnosť NATO,“ uviedol.
Pripomenul pritom aj podporu Spojených štátov Ukrajine. „Nemuseli sme pomáhať s Ukrajinou. Je tisíce kilometrov od nás a naša vojna to nie je, ale pomohli sme. Teraz uvidíme, či oni pomôžu nám.“
Pre viac informácii navštívte aj:
konečne správny názor aj z EU- čo si navaril,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty