podolay

Summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v čínskom Tiencine a následné rusko-čínske konzultácie naznačujú hlboký posun v globálnej politike. Už nejde len o formálne stretnutia, ale o zreteľný signál: svet smeruje k novej, multipolárnej rovnováhe. A prekvapujúco dôležitú rolu v tomto procese hrá India.

Globalizácia bez Západu?

Západ si doteraz nárokoval vedúcu úlohu v procese globalizácie. No čoraz viac krajín – od Číny cez Rusko až po štáty globálneho Juhu – spochybňuje, či je takýto model udržateľný. Rusko sa stavia do otvorenej konfrontácie, Čína hrá na dlhú trať a stavia na ekonomických faktoch. Mnohé štáty Južnej Ameriky, Afriky či Ázie vnímajú, že Západ stráca ekonomickú aj politickú dominanciu.

India ako geopolitický jazýček na váhach

Indiu dlhé roky považovali USA za protiváhu voči Číne a kľúčový prvok tzv. indo-pacifickej stratégie. Dnes je situácia iná. Naí Dillí sa pod tlakom americkej politiky čoraz viac prikláňa k vlastnej línii – a tá ju vedie bližšie k Moskve a Pekingu. Vzniká tak nové mocenské zoskupenie: trojuholník Dillí–Peking–Moskva. Jeho ambíciou je vytvoriť nezávislý euroázijský poriadok, ktorý by Západ v strednodobom horizonte mohol ekonomicky i demograficky prekonať.

Pre Washington ide o strategickú porážku, ktorú si spôsobil sám. Bez Indie stráca koncepcia protichínskej aliancie v Ázii svoju oporu.

Tri kľúčové trendy

1. Od konfrontácie k alternatíve: Ruský konflikt so Západom sa stáva katalyzátorom pre budovanie novej bezpečnostnej architektúry mimo západného rámca.
2. Eurázijské ťažisko moci: India sa zbližuje s Ruskom a Čínou, čím sa mocenské centrum multipolárneho sveta posúva do Eurázie.
3. Koniec sankčného diktátu: Sekundárne sankcie USA strácajú účinnosť. Kľúčoví partneri Ruska ich odmietajú, čo zvyšuje strategickú voľnosť Moskvy.

Rusko ako precedens
Napriek tomu zostáva Rusko výnimočným prípadom. Z pôvodne plánovanej „krátkej operácie“ sa stal najväčší vojenský konflikt v Európe od roku 1945. To Rusko preťažilo – no paradoxne aj posilnilo: Rusko odoláva – a to samo osebe mení globálne vnímanie.

Odkaz je jasný: Štát môže odolať tlaku Západu a pritom zostať schopný konať. Pre mnohé krajiny globálneho Juhu je to historické prelomenie tabu.

Aktuálna situácia nie je ani stabilná, ani definitívna. No Tiencin jasne ukázal: Západ nestráca len ekonomickú gravitáciu, ale čoraz viac aj schopnosť formovať politický poriadok. Multipolárny svetový poriadok už nie je otázkou či, ale kedy– a India by v ňom mohla zohrať rozhodujúcu úlohu.

Multipolárny svet nie je len teóriou, ale nastupujúcou realitou. 

Poznámka.

Diskusia na blogu: Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem a nevyjadrujem sa k nim. Dôvod je, že autori komentárov majú neraz anonymné ID, ktorí nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a často prechádzajú k osobným invektívam pod ich neidentifikovateľným menom. Na serióznu diskusiu slúži môj e-mail.