podolay

Piatkový telefonát medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom predstavuje významný moment v súčasnom vývoji čínsko-amerických vzťahov. Hoci bol v mnohých západných médiách spomenutý len okrajovo, podrobnejšia analýza tém – obchod, fentanyl, vojna na Ukrajine a aplikácia TikTok – odhaľuje posun smerom k pragmatickej politike, založenej na mocenských kalkuláciách a vzájomných závislostiach, nie na ideologických alebo morálnych apeloch.

Zatiaľ čo demokratické administratívy sa voči Číne stavali prevažne konfrontačne, s dôrazom na tzv. pravidlami riadený medzinárodný poriadok, Trump presadzuje iný prístup. Uprednostňuje priamy dialóg s Pekingom, pričom sa vyhýba ideologickým diskusiám. Samotný telefonát obe strany označili za „pragmatický, pozitívny a konštruktívny“, čo poukazuje na snahu o deeskaláciu napätia. V centre rozhovoru stáli hospodárske reality – Spojené štáty sú výrazne závislé od čínskych dodávateľských reťazcov, čo sa ukázalo aj počas výpadkov dodávok vzácnych zemín v prvej polovici roku 2025, ktoré výrazne ovplyvnili americký automobilový priemysel. Trump tieto zraniteľnosti uznáva a usiluje sa o ich zvládnutie prostredníctvom vyjednávaní, nie eskaláciou konfliktov.

TikTok ako strategický nástroj
Zvlášť pozoruhodná bola diskusia o platforme TikTok, ktorú v USA používa približne 170 miliónov ľudí, predovšetkým z mladších generácií. Potenciálny predaj spoločnosti investorom blízkym Trumpovi by mohol zásadne ovplyvniť mediálne prostredie. Zatiaľ čo X (bývalý Twitter) pod vedením Elona Muska sa stáva otvoreným fórom a vplyv Facebooku klesá, TikTok by mohol slúžiť ako účinný kanál pre oslovenie časti voličov, ktorí boli doteraz silno ovplyvnení demokratickými naratívmi. Z tohto pohľadu nejde o technický detail, ale o významný strategický prvok, ktorý má potenciál ovplyvniť vnútropolitickú dynamiku v USA – a ktorý v politickom Washingtone vyvoláva rastúce znepokojenie.

Peking s kartami v rukách
Čínsky prezident vystupuje z pozície ekonomickej sily a suverenity. Čína má pod kontrolou kľúčové články globálnych dodávateľských reťazcov, masívne investuje do infraštruktúry a technologického rozvoja, zatiaľ čo Spojené štáty sú zahltené vojenskou a diplomatickou angažovanosťou na Ukrajine. Si nevyhľadáva kontakt z ústretovosti, ale preto, že Peking má v rukách silnejšie karty. Oznámenie o ďalších plánovaných stretnutiach – vrátane Trumpovej návštevy Číny, Siho návštevy USA a spoločného stretnutia na summite APEC v Južnej Kórei koncom októbra – svedčí o vážnosti záujmu o zlepšenie vzťahov. Zároveň však Si jasne deklaroval, že Taiwan predstavuje pre Čínu neprekročiteľnú červenú čiaru – čo naznačuje hranice pragmatického prístupu.

Odkaz pre Európu
Telefonát medzi Trumpom a Sim v piatok nie je len epizodickým kontaktom; signalizuje návrat k realpolitike v multipolárnom svete. Trump tým demonštruje svoju schopnosť riešiť zahraničnopolitické výzvy priamym vyjednávaním a zároveň si zabezpečiť vnútropolitické výhody. Si zdôrazňuje nenahraditeľnosť Číny a jej odolnosť voči izolácii. V konečnom dôsledku ide o nové nastavenie vzťahov medzi dvoma poprednými ekonomikami sveta – vývoj, ktorý je vedený pragmatickými záujmami a vyhýba sa ideologickým nadstavbám. V čase globálnej neistoty by to mohol byť začiatok stabilnejšieho, hoci napätého spolunažívania.

Skutočný odkaz tohto telefonátu pre nás, Európanov, znie:
Kto si nesformuluje vlastnú stratégiu, stane sa objektom cudzej realpolitiky.