podolay

Slovenský parlament vo štvrtok prekvapivo schválil ústavnú zmenu, podľa ktorej Slovenská republika uznáva výlučne dve pohlavia – mužské a ženské –, pričom ich definuje ako biologicky dané. Novela zároveň sprísňuje pravidlá pre adopcie detí a zakazuje náhradné materstvo. Zákon vyvolal ostrú kritiku doma aj v zahraničí.

Za ústavnú zmenu hlasovalo 90 z 99 prezentovaných poslancov Národnej rady, proti bolo 7 (SaS), nikto sa nezdržal a dvaja nehlasovali, ale 147 poslancov bolo prítomných v sále. Tí čo boli vlastne tiež proti, sa ale zbabelo neprezentovali (PS, OĽaNO). 

Zmena bola prijatá najmä hlasmi koaličných strán, no podporili ju aj viacerí opoziční poslanci, najmä KDH..

Nový článok ústavy, má vstúpiť do platnosti 1. novembra 2025.

Obmedzenia pre transrodových ľudí a páry rovnakého pohlavia

Okrem definície pohlavia novela prináša aj ďalšie zásadné zmeny. Po novom budú môcť deti adoptovať len manželské páry, čo vylučuje páry rovnakého pohlavia, keďže manželstvá osôb rovnakého pohlavia na Slovensku nie sú legálne. Zákon tiež výslovne zakazuje náhradné materstvo.

Podľa kritikov ide o legislatívu, ktorá vážne obmedzuje práva LGBTI+ komunity, najmä transrodových ľudí, a je krokom späť v oblasti ľudských práv.

„Ide vraj o nebezpečný signál, že Slovensko sa vzďaľuje od princípov rovnosti a inklúzie. Tieto zmeny môžu mať vážne dôsledky pre životy tisícov ľudí,“ uviedla Iniciatíva Inakosť vo svojom stanovisku.

Kritika z Európy: V rozpore s hodnotami EÚ

Ústavná zmena vyvolala aj medzinárodnú kritiku. Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy pre ústavné právo, upozornila, že Slovensko by mohlo porušiť svoje záväzky voči medzinárodnému právu a základným právam. Obavy zazneli aj z Bruselu a Štrasburgu, kde predstavitelia Európskej komisie sledujú vývoj legislatívy z hľadiska súladu s Chartou základných práv EÚ.

V novele sa tiež uvádza, že rozhodovanie o „kultúrno-etických otázkach“, ako sú školstvo, rodina či jazyk, má byť výlučne v kompetencii národnej legislatívy. Podľa odborníkov to môže znamenať snahu oslabiť vplyv európskych inštitúcií na tieto oblasti.

Konzervatívne nastavenie spoločnosti

Slovensko je dlhodobo považované za konzervatívne orientovanú krajinu. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2021 sa 55,8 % obyvateľov prihlásilo k rímskokatolíckej cirkvi. Náboženské a kultúrne hodnoty tak často zohrávajú významnú úlohu v politických rozhodnutiach.

Premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý zmenu inicioval, argumentuje, že ide o „ochranu tradičných hodnôt“ a „odpoveď na tlak liberálnych ideológií“. Podobné opatrenia presadzoval aj bývalý americký prezident Donald Trump, na ktorého sa Fico opakovane odvoláva.

Čo je konktétne v novele ústavy:

• ustanovenie, že Slovensko si zachováva zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach, čo je sporné smerom k EÚ,
• obmedzenie osvojenia dieťaťa len na manželov či na pozostalého po rodičovi,
• rovnosť medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za prácu.

KDH navyše presadilo pozmeňovacie návrhy:

• zakazuje sa dohoda na „porodenie dieťaťa pre iného“, teda surogátne materstvá,
• Slovensko uznáva len „biologicky určené pohlavie muža a ženy“,
• vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania má tvoriť súčasť všeobecného vzdelávania detí „v podobe primeranej ich veku“.

Očakávané právne spory

Opoziční poslanci i viacerí právnici upozorňujú, že novela môže skončiť na Ústavnom súde alebo dokonca pred Súdnym dvorom EÚ. Vylúčenie určitých skupín obyvateľstva z možnosti adopcie či ich právne zneviditeľnenie môže byť podľa nich v rozpore s princípmi rovnosti pred zákonom.

Nie je zatiaľ jasné, či a kedy bude legislatíva napadnutá na európskej úrovni. Jasné však je, že Slovensko čelí v tejto oblasti ďalšiemu napätiu vo vzťahoch s Bruselom.

Je to ale silný signál pre Európu a najmä EÚ, ktorá stále viac presadzuje progresívno-liberálne postoje a ničí týmto kultúrno-etické základy nášho kontinentu.