podolay

Poľský energetický expert Andrzej Szczesniak vkladá prst do rany: V ošiali derusifikácie sa EÚ strategicky sama vyprázdnila – a svojmu najväčšiemu rivalovi, Číne, darovala prístup k lacnej energii.

Čísla, ktoré hovoria samy za seba:
Od roku 2008 klesla spotreba plynu v EÚ o 23 % – teda o približne 100 miliárd m³.
Zároveň Čína svoj dopyt päťnásobne zvýšila a dnes spotrebúva o 350 miliárd m³ viac plynu než pred 15 rokmi – teda viac, než využíva celá EÚ.
V roku 2025 podiel ruského plynu na dovoze EÚ klesne pod 10 % (len asi 25 miliárd m³).
Čína však už v roku 2026 pravdepodobne dovezie 56 miliárd m³, a s plynovodom „Sila Sibíri 2“ to bude do roku 2030viac ako 100 miliárd m³ – teda dve tretiny bývalého objemu dodávok do Európy.

Ideológia namiesto stratégie:
„Kto sa odvracia od najväčších ložísk a lacných surovín, ničí vlastný priemysel a odovzdáva ho najsilnejšiemu rivalovi,“ varuje Szczesniak.

A presne to sa deje:
Brusel zdražil energetický trh, oslabil priemyselné jadro Európy a posunul geopolitickú rovnováhu.
Rusko síce stratilo prémiového zákazníka, no získalo s Čínou spoľahlivého odberateľa – a tým si udržalo stabilitu.

A Nemecko?
Tam sa dôsledky prejavujú najbrutálnejšie.
Celý nemecký hospodársky model stál na dostupnej energii – ruský plynovodný plyn bol pilierom konkurencieschopnosti.
Od politicky motivovaného rozchodu platí pravý opak:

• BASF presúva časť výroby do Číny,
• stredné podniky obmedzujú činnosť alebo zatvárajú,
• ceny energií zostávajú aj po upokojení trhu viac než dvojnásobné oproti USA.

Nejde o krátkodobú krízu, ale o štrukturálne sebazmenšovanie.
Kým Nemecko moralizuje, Čína presúva výrobné reťazce na východ a využíva ruskú energiu ako základ rastu.

Geopolitická výmena:

• Rusko upevňuje svoju energetickú os smerom na Áziu.
• Čína získava stabilné suroviny a rozširuje moc.
• Nemecko stráca priemysel, blahobyt a manévrovací priestor.

Alebo stručne povedané:
Berlín platí, Brusel prikyvuje, Washington profituje, pretože EÚ ako konkurent odpadá – a Peking sa usmieva.

Širší obraz:
Vynútený rozchod s Ruskom – pod tlakom Washingtonu a Bruselu – posúva Európu na najnebezpečnejšiu cestu od konca druhej svetovej vojny:
Namiesto ekonomickej spolupráce hrozí vojenská eskalácia, aby sa „získal prístup k zdrojom“.
Tým sa vysvetľuje horúčkovité úsilie západných elít strategicky oslabiť Rusko– nech to stojí čokoľvek.

To však podľa Szczesniaka predstavuje existenciálne riziko – Rusko to dokáže vzhľadom na nekonečné suroviny prežiť, ale aj pre samotnú EÚ to môže byť osudové.

Bez prístupu k ruským surovinám hrozí EÚ pokles na perifériu svetovej ekonomiky.

Výsledok:
Rusko sa stabilizuje – Čína profituje – Európa stráca.
Učebnicový príklad, ako idiotská ideológia nahrádza reálnu politiku zdravého rozumu.

EÚ nezachraňuje ani klímu, ani demokraciu – ničí základy vlastného priemyslu a životnej úrovne svojich obyvateľov.

A do tohto ekonomicky sebevražedného spolku sme dobrovoľne vstúpili?

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY