podolay

Európska rada prijala v uplynulej noci rozhodnutie, ktoré na prvý pohľad pôsobí mohutne – pri bližšom pohľade však odhaľuje predovšetkým jedno: štrukturálne vyčerpanie finančného modelu EÚ a politickú bezradnosť v otázke Ukrajiny.

Ruské aktíva zostávajú nedotknuté.
Napriek mesiacom diskusií a silnému politickému tlaku sa Brusel neodvážil formálne skonfiškovať zmrazené ruské štátne aktíva. To je pozoruhodné. Z právneho hľadiska by tento krok znamenal prelom – s nevyspytateľnými dôsledkami pre ochranu vlastníctva, investičnú istotu a postavenie Európy ako finančného centra. Skutočnosť, že sa od toho ustúpilo, nie je ani tak prejavom morálneho uvedomenia, ako skôr triezvym zhodnotením rizík.

Namiesto toho: 90 miliárd eur na roky 2026/27 – „z rozpočtu EÚ“ na financovanie vojny na Ukrajine.
Ide o číslo, ktoré mediálne pôsobí a má politicky upokojiť – z rozpočtového hľadiska je však mimoriadne problematické. Pretože:
V platnom viacročnom finančnom rámci 2021 – 2027 neexistuje osobitná kapitola pre Ukrajinu. Rozpočet EÚ je obmedzený približne na 153 miliárd eur ročne. Ak by sa Ukrajina skutočne financovala v takomto rozsahu, predstavovalo by to až 30 % celkového ročného rozpočtu.

To privádza EÚ na bod zlomu.
Rozpočet EÚ je v zásade financovaný niekoľkými čistými prispievateľmi – predovšetkým Nemeckom, Francúzskom, Talianskom a Španielskom. Tieto prostriedky boli doteraz určené na klasické politiky EÚ: poľnohospodárstvo, infraštruktúru, kohéziu. Veľkí príjemcovia ako Poľsko (v absolútnom vyjadrení) alebo Estónsko (v pomere k HDP) by pri presune financií nevyhnutne stratili.

Čo teda toto rozhodnutie konkrétne znamená?
V hre sú tri scenáre – všetky politicky výbušné:
Buď sa rozpočet prestavia, čo vyvolá masívne rozdeľovacie konflikty. Alebo sa po prvý raz fakticky akceptuje deficitný rozpočet EÚ, čo by sa rovnalo tichej spoločnej zodpovednosti za dlhy. Alebo – a tento scenár rozhodne nie je nereálny – suma 90 miliárd je zatiaľ len politickou zástupnou rétorikou bez zabezpečeného financovania.

Osobitne výrečný je mechanizmus splácania:
Ukrajina má peniaze splatiť, akonáhle Rusko zaplatí reparácie. Politicky pohodlné – a ekonomicky, úprimne povedané, fikcia. De facto ide o granty s morálnym prísľubom splatenia, nie o reálne úvery.

Prognóza:
Rozhodnutie odsúva riešenie do budúcnosti. Neprináša jasnosť, ale čas. Čas na ďalšie summity, ďalšie čísla, ďalšie oznámenia. Skutočný konflikt – kto bude dlhodobo platiť za vojnu a ukrajinský štátny rozpočet – tým nie je vyriešený, len odložený. Bude to aj naďalej Európska únia? Čo má ale EÚ s nečlenským štátom – Ukrajinou?

Pravdepodobnosť je vysoká, že každý jeden eurocent pre Ukrajinu si v nasledujúcich rokoch bude musieť raziť cestu cez zdĺhavé a politicky toxické rozpočtové boje.

Záver:
Veľa symboliky, málo štruktúry. EÚ chce pôsobiť akcieschopne, bez toho, aby otvorene pomenovala právne a fiškálne dôsledky. Práve v tom spočíva skutočné nebezpečenstvo: nie v nedostatku peňazí, ale v strate rozpočtovej úprimnosti.

Je preto najvyšší čas, tento nesvojprávny spolok, spolu s inými krajinami opustiť. Na úkor vlastného obyvateľstva naďalej podporovať túto mimoriadne koruptnú krajinu, to už žiadny zdravý rozum neberie!

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY