podolay

Európska únia zjavne pracuje na tom, aby zabezpečila vojenské financovanie Ukrajiny aj bez súhlasu jednotlivých členských štátov. Ako uvádza európske vydanie Politico s odvolaním sa na diplomatov EÚ, v súčasnosti sa pripravujú obchádzkové modely pre prípad, že Maďarsko a Slovensko budú naďalej blokovať plánovaný úver vo výške 90 miliárd eur.

Plán je pozoruhodný – a politicky veľmi výpovedný: Oficiálne má EÚ poskytnúť Ukrajine v rokoch 2026 a 2027 celkovo 90 miliárd eur. Približne 60 miliárd eur z tejto sumy je výslovne určených na vojenské účely, najmä pre takzvaný „Porcupine Programm“ – program dlhodobej vojenskej modernizácie a vyzbrojovania Ukrajiny.

Keďže Budapešť a Bratislava by mohli odmietnuť svoj súhlas, Brusel už pracuje na pláne B. Podľa neho by pobaltské a severské štáty mohli Kyjevu bilaterálne poskytnúť úvery približne vo výške 30 miliárd eur. Keďže by išlo o národné pôžičky, nebola by na to potrebná formálna rozhodovacia procedúra EÚ – a teda ani princíp jednomyseľnosti.

Paralelne s tým zabezpečuje dodatočnú likviditu Medzinárodný menový fond. MMF vo februári schválil úverový program vo výške 8,1 miliardy dolárov, z ktorých už bolo vyplatených 1,5 miliardy. Kyjev by tak mal zostať aspoň krátkodobo – podľa Politico približne do začiatku mája 2026 – finančne schopný fungovať. Podstata problému však spočíva menej v číslach než v politickej metóde.

To, čo sa tu ukazuje, je totiž mechanizmus, ktorý sa medzitým stal akýmsi poznávacím znakom európskej politiky: keď princíp jednomyseľnosti prekáža, jednoducho sa obíde.

EÚ sa rada prezentuje ako spoločenstvo suverénnych štátov. V praxi však čoraz viac vzniká dojem systému, v ktorom sa politické rozhodnutia v prípade potreby presadzujú aj proti výslovnému odporu jednotlivých členských štátov – iba prostredníctvom alternatívnych finančných mechanizmov.

To vyvoláva zásadnú otázku: nakoľko je odolný politický systém, ktorý obchádza vlastné rozhodovacie pravidlá vždy, keď sa stanú politicky nepohodlnými?

K tomu sa pridáva aj strategická dimenzia.
Plánovaných 60 miliárd eur na vojenské programy jasne ukazuje, že EÚ už vojnu na Ukrajine nevníma len ako akútnu krízu, ale ako dlhodobý geopolitický projekt. Financovanie je plánované minimálne do roku 2027.

Zároveň sa menia aj priority vo Washingtone. Spojené štáty sú v súčasnosti výrazne viazané na Blízkom východe. Mediálne správy dokonca hovoria o tom, že ukrajinské jednotky protivzdušnej obrany proti dronom boli na žiadosť USA nasadené v regióne na zachytávanie iránskych dronových útokov. Aj to ukazuje, že vojna na Ukrajine sa už dávno stala súčasťou širšej geopolitickej architektúry.

Brusel sa medzitým naďalej spolieha na politické presviedčanie posledných skeptikov. Na nadchádzajúcom summite EÚ sa má opäť pokúsiť presvedčiť maďarského premiéra Viktora Orbána a slovenského premiéra Roberta Fica, aby súhlasili. No aj keby tento pokus zlyhal, zdá sa, že posolstvo je už jasné:

Financovanie Ukrajiny má pokračovať za každých okolností.

A práve v tom spočíva skutočné politické jadro súčasnej diskusie. Kým sa v Európe vedú tvrdé spory o rozpočtovú disciplínu, sociálne výdavky či dlhové pravidlá, pri geopolitických projektoch sa zdá existuje pozoruhodná konštanta:

Keď ide o strategické konflikty, zrazu sa vždy nájde cesta – a vždy aj peniaze.

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY