podolay

Pretože v momente, keď sa americké dodávky zbraní Ukrajine objavia v úplne inom konflikte ako prostriedok nátlaku, mení sa pohľad na túto vojnu. Zrazu sa už nejaví ako nedotknuteľná historická povinnosť, ale ako politicky využiteľná veličina v hre mocností.
Práve tu sa začína európsky problém. V mnohých rozhovoroch už dávno nepočuť vojnové nadšenie. Počuť únavu. Počuť túžbu po normalite. Ľudia chcú opäť obchodovať, cestovať, podnikať. Chcú otvorený vzdušný priestor, dostupnú energiu, spoľahlivé suroviny, hnojivá za prijateľné ceny. Chcú, jednoducho povedané, aby sa Európa opäť stala priestorom vyvažovania, a nie kontinentom v trvalom stave morálne nabitého sebapoškodzovania. O to zvláštnejšie pôsobí vytrvalosť tých politických prostredí, ktoré sa tejto vojny držia, akoby ich vlastná dôveryhodnosť závisela od jej predlžovania. Čím zreteľnejšie sa v spoločnostiach objavuje túžba po uvoľnení napätia, tým strnulejšie pôsobí oficiálna línia. To nie je znak vodcovskej sily. Skôr vzniká dojem triedy, ktorá sa obáva korigovať vlastný kurz, pretože sa bojí ceny, ktorú by si vyžiadalo priznanie omylu.
K tomu sa pridáva ešte niečo, čo sa nemá vyslovovať, a práve preto to treba vysloviť. Ukrajina je už roky považovaná za jednu z krajín Európy najviac náchylných na korupciu. Zároveň tam prúdia obrovské sumy, zbrane, pomoc, programy, transfery. Nevyhnutne sa tak vynára otázka, komu táto politika v konečnom dôsledku skutočne prospieva. Mieru v Európe zjavne nie. Hospodárskej stabilite kontinentu takisto nie. Podozrenie je zrejmé, že sa tu pohybuje veľmi veľa peňazí a obsluhuje sa veľmi veľa záujmov, ktoré majú s každodenným životom európskych občanov už len voľnú súvislosť.

A možno práve v tom spočíva trpká pointa americkej hrozby. Možno koniec tejto vojny nepríde z európskeho uvedomenia. Možno sa priblíži až vtedy, keď Washington bude považovať iné dejiská za dôležitejšie. Bolo by to nepríjemné. Potvrdilo by to však zistenie, ku ktorému už mnohí občania dávno dospeli: že európske elity sa tejto vojny držia s väčšou zatvrdilosťou než veľké časti ich vlastných spoločností.
Pre Európu je to zlý signál. Kontinent s takouto váhou by nemal hľadať svoju budúcnosť v predlžovaní vyčerpávajúcej vojny. Mal by mať záujem znovu chápať návrat k obchodu, slobode pohybu a triezvosti ako legitímny politický cieľ. Túžba po tom v spoločnostiach už dávno existuje. Či sa dostane aj k politickému vedeniu EÚ, je iná otázka.

Treba mať preto stále na zreteli, že Európska únia vznikla ako mierový projekt, aj keď si to jej súčastné vedenie akosi nevie priznať.
Žiadne pôžičky EÚ na ďalšie vedenie vojny na Ukrajine pani von der Leyen!

Pre viac informácii navštívte aj:
https://t.me/PODOLAY