podolay

Čo viedlo spolkového ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula k tomu, aby vyhladal rozhovor so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom?

Za nemeckou iniciatívou možno nájst zahraničnopolitické aj vnútropolitické dôvody. V zahraničnej politike zohráva významnú úlohu predovšetkým rastúca eskalácia vojny proti ukrajinskej infraštruktúre. Kyjev sa pritom dostáva pod čoraz väčší tlak.

Blokáda prístavov v Odese a pravidelné útoky na priemyselné objekty, dopravnú a komunikačnú infraštruktúru ďalej zhoršujú hospodársku a spoločenskú situáciu na Ukrajine. V Európe preto rastie záujem aspoň o časovo obmedzené prímerie, a to najmä s blížiacou sa zimou. Práve v zimných mesiacoch by sa totiž ťažisko ruských útokov mohlo ešte výraznejšie presunúť na energetickú infraštruktúru.

Pozoruhodné pritom je, že práve najvýznamnejší európski podporovatelia Ukrajiny – Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia – ešte v lete výrazne podporovali rozšírenie ukrajinských útokov s využitím zbraňových systémov dlhého dosahu. Politické rozhodnutia, ktoré k tomu vytvorili priestor, pritom padli už v januári počas rokovaní Volodymyra Zelenského s Emmanuelom Macronom, Friedrichom Merzom a Keirom Starmerom.

Teraz sa ukazuje odvrátená strana tejto eskalačnej stratégie. Od Moskvy sa očakáva, že obmedzí útoky na ukrajinské územie, zmierni námornú blokádu a najmä počas zimných mesiacov upustí od útokov na energetickú infraštruktúru.

Ak by Rusko na takúto požiadavku pristúpilo, znamenalo by to zároveň, že sa vzdá značnej časti vojenského tlaku, ktorý si v priebehu konfliktu vytvorilo.

Wadephulova iniciatíva má však aj vnútropoliticky rozmer. V Nemecku rastú obavy z ďalšej eskalácie vojny. Predstava čoraz bezprostrednejšej vojenskei konfrontácie medzi Nemeckom, respektíve NATO a Ruskom vyvoláva v časti verejnosti značnú skepsu. O to viac, že vláda Friedricha Merza presadzuje v zahraničnej a bezpečnostnej politike čoraz konfrontačnejší kurz.

Aj to je súčasťou politického prostredia, v ktorom strana AfD ziskava na podpore, zatial čo Únia čelí rastúcemu tlaku. Nemecká vláda potrebuje nejaký úspech aspoň v zahraničnej politike, nakoľko domáca politika leží v troskách, ako nám to dokumentujú troje posledné prehraté krajinské voľby. V Meklenbursku-Prednom Pomoransku strana kancelára Merza CDU zažila historický prepad na 4,9 % a prvýkrát v povojnových dejinách vypadla z krajinského parlamentu. Oproti roku 2021 AfD viac než zdvojnásobila svoj výsledok, zo 16,7 % na 38,2 %.

Kancelár Merz však nemieni odstúpiť, ale ešte pred zverejnením prvých výsledkov mal prejav, že bude naďalej pokračovať na čele vlády. Výsledky volieb tak priniesli jasný kontrast: AfD rastie, CDU padá. A nemecká politická mapa sa ďalej mení.

Wadephulovo stretnutie s Lavrovom na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku preto malo aj silný vnútropolitický rozmer. Berlín tým vysiela signál, ze komunikačné kanály s Moskvou nie sú úplne uzavreté.

Zatiaľ však ide predovšetkým o diplomatické dekonfliktovanie – teda o demonštráciu ochoty vôbec spolu hovoriť a predchádzať ďaľšej eskalácii. Či sa z toho napokon vyvinie skutočný politický dialóg, zatiaľ nie je jasné.

V rámci reálného ukončenia vojny na Ukrajine by to bolo viac ako žiadúce, aby sa Nemecko ako najsilnejšia krajina EÚ konečne angažovala. Nechať pokusy o mierové jednania USA – Rusko len na Trumpových vyslancov –  Witkoffa a Kushnera – ktorí cestujú do Moskvy na rozhovory s prezidentom Putinom bolo doteraz veľkou hanbou pre európsku diplomaciu.

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY