podolay

Keď ide o Donalda Trumpa, bolo by chybou kategoricky vylučovať čokoľvek. U neho sa situácie, priority aj tón vyjadrení často menia prekvapivo rýchlo. Práve preto má zmysel pozrieť sa na strategickú úroveň.
Z môjho pohľadu skutočným cieľom tých síl, ktoré tlačili Trumpa do konfliktu s Iránom – nazvime ich zjednodušene „hlboký štát“ alebo globalistický establishment – neboli len vojenské údery proti Teheránu. Strategickým cieľom bola skôr blokáda Hormuzského prielivu. Práve tam sa totiž nachádza skutočná páka: Uzavretie Hormuzu by malo niekoľko účinkov naraz. Zasiahlo by štáty Perzského zálivu v ich energetickom a finančnom manévrovacom priestore, oslabilo by ich rastúcu nezávislosť, vytvorilo by tlak na ich surovinové dohody s Čínou a zároveň by pôsobilo ako spúšťač väčšieho ekonomického otrasu. Práve v tom spočíva skutočná geopolitická výbušnina.
Preto zažívame zvláštnu situáciu: veľa sa deje, ale rozhodujúca otázka zostáva nevyriešená. Hovorí sa o operáciách, o ostrovoch ako Kharg, o vojenských možnostiach a nátlakových prostriedkoch. No hlavná otázka zostáva nezodpovedaná: kto bude napokon kontrolovať situáciu v Hormuze?
Zdá sa, že Trump veľmi dobre chápe, čo nesmie urobiť. Jeho situácia je totiž rozporuplná. Ak sa pokúsi vojensky spriechodniť Hormuzský prieliv – teda presadiť presne to, s čím jeho protivníci možno počítali – hrozí, že sa Spojené štáty hlbšie zatiahnu do regionálnej vojny s vysokými stratami: pre amerických vojakov, pre ľudí v regióne aj pre celkovú stabilitu Blízkeho východu. Ak to však neurobí, strategická slabina zostane. Potom by bol spoluautorom eskalácie bez toho, aby vyriešil jadro problému.
Práve v tom spočíva pasca. Trump je najprv tlačený do vojny a následne vedený do zvláštneho, politicky nevýhodného výstupného koridoru: koniec vojenského konfliktu bez vyriešenia hlavnej otázky, ktorú táto eskalácia vôbec vytvorila. Jeho protivníci ho môžu zasiahnuť v oboch prípadoch. Ak vojensky otvorí Hormuz, hrozí mu nákladné regionálne bahno. Ak situáciu nechá nevyriešenú, bude čeliť obvineniam zo strategického zlyhania. To je skutočná konštrukcia tejto krízy.
Podstatou teda nie je len to, či Trump povedie vojnu proti Iránu alebo ako ďaleko zájdu operácie. Rozhodujúce je, či je kríza okolo Hormuzu vedome využívaná ako mechanizmus na dosiahnutie viacerých cieľov súčasne: destabilizácia energetických tokov, tlak na monarchie Perzského zálivu, narušenie čínskych záujmov a vyvolanie väčšieho ekonomického šoku.
Z tohto pohľadu sa konflikt už nejaví len ako obyčajná eskalácia medzi Washingtonom a Teheránom. Skôr pôsobí ako páka v širšom mocenskom zápase – s Trumpom v situácii, v ktorej je každý výsledok spojený so značnými politickými rizikami a nákladmi.

Pre viac informácii navštívte aj:
https://t.me/PODOLAY