„Burevestnik“ – koniec mýtu o „zlatom dóme“?

Ruská jadrom poháňaná riadená strela mení architektúru odstrašovania.

Riadená strela 9М730 „Burevestnik“ (v kóde NATO: SSC-X-9 Skyfall) už nie je len teoretickým projektom – stala sa realitou. Rusko úspešne otestovalo strelu s jadrovým pohonom, ktorý jej poskytuje prakticky neobmedzený dolet a niekoľkodňovú dobu letu. Tým sa ruší základ západnej logiky jadrového odstrašovania.

Technologický prielom

Pohon je založený na miniatúrnom jadrovom reaktore, ktorý nepretržite dodáva energiu.
Vďaka tomu môže Burevestnik lietať
v mimoriadne nízkej výške, obchádzať obranné systémy a zasahovať ciele z ľubovoľného smeru – dokonca aj ponad Južný pól.
Letová výška sa pohybuje len
50–100 metrov nad zemou, teda hlboko pod detekčnými prahmi západných radarových systémov.
Prvýkrát tak existuje
medzikontinentálna riadená strela, ktorá dokáže obísť všetky známe systémy protiraketovej obrany.

Hlavná vlastnosť 

Kľúčovou vlastnosťou Burevestnika je jeho jadrový pohon. Na rozdiel od konvenčných striel s plochou dráhou letu  pracuje na jadrovej energii, čo rakete teoreticky dáva prakticky neobmedzený dolet. To znamená, že Burevestnik dokáže preletieť desiatky tisíc kilometrov bez dopĺňania paliva, zostať vo vzduchu dlhší čas, zmeniť kurz a útočiť na ciele z akéhokoľvek smeru. Vyhýba sa zónam protiraketovej obrany a to aj cez južné a polárne oblasti.

Prečo je nezraniteľný?

Preto, že raketa môže zostať vo vzduchu dlhší čas, zmeniť kurz a čakať na najlepší okamih na útok. Jej predĺžený čas letu a schopnosti „dlhého hliadkovania“ jej umožňujú vstúpiť do nepriateľskej operačnej zóny z neočakávaných smerov. To komplikuje činnosť systémov včasného varovania a navádzanie protiraketových striel. Profil letovej dráhy v nízkej výške a manévrovateľnosť tiež znižujú pravdepodobnosť úspešného zasiahnutia konvenčnými systémami protiraketovej obrany. 

„Lietajúci Černobyľ“ – technicky opodstatnené označenie

Tento pojem vystihuje reálne fyzikálne riziko:
Pohon je jadrový, nie chemický. Aj bez bojovej hlavice môže havária spôsobiť
rádiologickú kontamináciu, keďže reaktorový jadro uvoľňuje častice, ktoré sa môžu rozptýliť na rozsiahle územie.
Toto riziko existuje nezávisle od vojenského použitia a robí z Burevestnika zbraň, ktorá spája
vojenský a ekologický rozmer – technologický prelom, ktorý ruší samotný koncept „bezpečného odstrašovania“.

Strategický význam

Burevestnik ničí západné bezpečnostné dogmy, podľa ktorých mal tzv. „Golden Dome“ – americký globálny systém protiraketovej obrany – zaručovať absolútnu bezpečnosť.
Strela lieta
pod úrovňou detekcie, mimo plánovacích schém a mimo klasických reakčných časov.
Rusko tým demonštruje
návrat strategickej parity – nie prostredníctvom množstva zbraní, ale technologickej nepredvídateľnosti.

Pre USA to znamená koniec mýtu o nepreniknuteľnom Missile Defense Shield.
Pre
Európustratu ilúzie, že vojenskú bezpečnosť možno garantovať americkými systémami.

Politické dôsledky

Zatiaľ čo Brusel a Berlín investujú miliardy do symbolických obranných projektov, Moskva už dávno vstúpila do éry asymetrického odstrašovania.
Tento vývoj núti Západ
zmeniť jazyk – od morálnych fráz k prijatiu strategickej reality.
Rusko totiž dnes disponuje systémom, ktorý
ticho, presne a definitívne ruší základy západnej obrannej doktríny.

Záver

Pre nás Európanov – najmä pre krajiny EÚ a NATO, ktorých dejiny sú s Ruskom neoddeliteľne prepojené – je to viac než len technický signál.
Je to
pripomienka a varovanie zároveň:
Náš mier nezávisí od štítov, ale od schopnosti chápať Rusko nie ako nepriateľa, ale ako partnera.

 

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY

 

Vojna na Ukrajine: Prečo je fixácia na územia analyticky zavádzajúca

03.02.2026

Pozoruhodný text z Washingtonu – a taký, ktorý v nemeckej diskusii do veľkej miery zostáva mimo pozornosti. Americká analytička Jennifer Kavanagh z Defense Priorities spochybňuje premisu, ktorá sa aj u nás považuje za samozrejmú: otázka „Donbas áno alebo nie?“ nepredstavuje perspektívu riešenia, ale analytické zjednodušenie. Vojna sa nezačala kvôli územiam – a ani sa [...]

Európa po erózii NATO – strategický návrh nového poriadku

02.02.2026

Bezpečnostnopolitická debata v Európe dosiahla novú kvalitu. Príspevok „If NATO Dies, Long Live NEATO“ z prostredia Center for European Policy Analysis po prvý raz predstavuje ucelený povojnový návrh euroatlantického bezpečnostného poriadku. Nie ako reformu existujúcich štruktúr, ale ako vedomé odklonenie sa od nich. 1. Východisková situácia: postupná strata funkčnosti [...]

Čo sa práve deje s Grónskom?

25.01.2026

Grónsko nie je kus ľadu. Grónsko je kľúč. A mnohí chcú tento zámok otvoriť. V januári 2026 urobil Donald Trump niečo, čo sa dlho považovalo za nemožné. Otvorene pohrozil násilím spojencovi. Nie nepriateľovi. Partnerovi v NATO. Jeho zdôvodnenie znie jednoducho: „Grónsko je dôležité pre bezpečnosť Západu.“ Preto by sa oň mali postarať USA. Znie to ako ochrana. V [...]

macron

Bez Európanov mier nebude. Macron v Mníchove prízvukoval, že po vojne musíme Rusku nadiktovať tvrdé pravidlá spoločného spolužitia

13.02.2026 21:15

Po štyroch rokoch vojny na Ukrajine je podľa Macrona Rusko oslabenou krajinou.

lavína alpy francúzsko Armancette

Spadla ďalšia lavína. V masíve Álp zahynuli traja lyžiari

13.02.2026 18:54

Masa snehu zasiahla šesť ľudí.

magyar

Pokus o politickú likvidáciu? Magyar podal trestné oznámenie pre nelegálne získané sexuálne nahrávky

13.02.2026 18:27

Líder maďarskej opozície naznačil, že vyhrážky môžu prichádzať z okolia premiéra Orbána.

podolay

Prezident Nemecko-slovenskej hospodárskej únie, poslanec nemeckého parlamentu 2017-2021. Moje blogy budú venované politike, ekonomike, ale aj spoločensky aktuálnym témam a to nielen na Slovensku. -------------------------------------------- Ďakujem za Vaše maily k článkom: pavol@podolay.eu

Štatistiky blogu

Počet článkov: 140
Celková čítanosť: 611597x
Priemerná čítanosť článkov: 4369x

Autor blogu

Kategórie