podolay

Na bezpečnostnej konferencii v Minsku navrhol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uzavretie právne záväzného paktu o neútočení medzi Ruskom a členskými štátmi NATO a EÚ. Nemecká spolková vláda však odmietla reagovať – s odôvodnením, že takéto návrhy prichádzajú do úvahy len v prípade, že by smerovali k ukončeniu ruskej vojny proti Ukrajine. A čo na tákúto ponuku hovoria štáty NATO a EÚ? Nič. Zjavne im nevyhovuje v ich naratíve o akútnej ruskej hrozbe.

Z čisto vojensko-strategického hľadiska ide o premárnenú príležitosť. Pakt o neútočení neznamená uznanie ruských pozícií, ale predstavuje vzájomný záväzok zdržať sa použitia sily. Takéto dohody prinášajú predvídateľnosť, znižujú riziko eskalácie a udržiavajú otvorené komunikačné kanály – aj v období politického napätia.

Rozhodnutie Berlína odmietnuť návrh bez akejkoľvek odbornej bezpečnostnej analýzy poukazuje na dlhodobý problém nemeckej zahraničnej a bezpečnostnej politiky: chýba ochota a odvaha premýšľať o európskej bezpečnosti z vlastnej perspektívy. A vzhľadom na výsledok II. svetovej vojny, by práve Nemecko malo byť na čele takejto iniciatívy. 

A to hlavne v tejto dobe, keď sa neustále šíria hrozby napadnutím NATO práve Ruskou federáciou v nasledujúcich dvoch- či troch rokoch.

Výsledok je zrejmý – Nemecko zostáva objektom, nie subjektom strategického usporiadania. Namiesto aktívneho formovania budúcnosti iba reaguje – a budúcu mierovú architektúru Európy opäť prenecháva do rúk iných mocností.

Pritom je nad slnko jasné, že nová bezpečnostná architektúra Európy je bez Ruska nemožná.

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY