podolay

Cieľom je prevzatie moci na Blízkom východe, ako aj peniaze a ropa pre Washington. Netreba byť priateľom mulláhov – a ja ním veru nie som –, aby človek pri pohľade na najnovšie udalosti na Blízkom východe pocítil hlboké znepokojenie. To, čo tam sledujeme, nie je len vojenská výmena úderov, ale pretrhnutie hrádze, ozdobené rétorikou, ktorá sa nám predáva ako „obrana západných hodnôt“, zatiaľ čo v skutočnosti rozbíja krehké striebro medzinárodného práva – ďalší hromový úder v novom veku predátorov.

Hlava štátu, Alí Chameneí, muž, ktorý napriek všetkej oprávnenej kritike predstavoval legitímne inštitucionálne stelesnenie svojej krajiny, je zlikvidovaný ako otravný vodca bandy na predmestí Mexika. Irán sa už neberie ako suverénny štát, ale ako zločinecká organizácia. To je ten novodobý „mongolský nájazd Západu“: politika krvavej ruky, ktorá vo svojom morálnom sebaklame zabudla, že diplomacia nespočíva v cielenej likvidácii vyjednávacích partnerov.

Legenda o „bezprostredne hroziacej“ bombe

Hlavný argument tohto excesu je starý a zatuchnutý: iránska atómová bomba. Už dvadsať rokov počúvame, že Teherán je „už len mesiace“ od zničenia Izraela. Spomeňme si na americkú raketovú obranu v Európe. Vtedy sa tvrdilo, že je namierená proti iránskym raketám, nie proti Rusku – rozprávka, nad ktorou sa v Kremli dodnes trpko smejú. Bola to hladká lož, presne ako zbrane hromadného ničenia v Iraku, ktorými Colin Powell kedysi tak teatrálne mával pred OSN.

Prestaňme veriť takýmto pestúnskym rozprávkam. Údery proti Iránu nemajú za cieľ zabrániť atómovej bombe, ktorá neexistuje a možno ani nikdy neexistovala. To je cukor, ópium pre mozog, propaganda pre široké publikum. Nie, Američania a Izraelčania chcú ovládnuť Blízky východ, odstrániť konkurenciu, pričom na konci má väčšina peňazí z týchto surovinovo bohatých oblastí tiecť k Američanom. Taký Trumpský „deal“.

Putin dôveryhodnejší než Bibi a Trump

Kto na našej planéte uznáva výlučne americký pohľad, môže v tom vidieť brilantnosť ľadovo chladných stratégov. Všetci ostatní sa čudujú, že práve tie Spojené štáty, ktoré sa považujú za stelesnenie najvyšších hodnôt našej civilizácie, čoraz viac – a neprávom – prejavujú správanie bezohľadného imperializmu, prelepeného klamlivými sloganmi pre verejnosť.

A nik z tých, ktorí dnes jasajú a mávajú yankeeskou vlajkou, by sa potom nemal sťažovať na Vladimira Putina a Rusov, ktorým možno v porovnaní aspoň priznať, že sa bránia proti skutočným hrozbám – proti rozširovaniu NATO o Ukrajinu – do bývalého nástupného priestoru “Wehrmachtu” proti Moskve. Na nezaujatých pozorovateľov, ktorí si ešte úplne neosvojili západnú propagandu, pôsobí dnes ruská pozícia dôveryhodnejšie než mnohé z toho, čo sa teraz fabulovalo o iránskom útoku Benjamina Netanjahua a Donalda Trumpa.

Ale vezmime si týchto majstrov klamstva na slovo a spýtajme sa celkom uvoľnene: čo by vlastne bolo na iránskej bombe také diabolské, také pekelne zlé, že jej treba preventívne zabrániť útokmi a vraždami? Pozrime sa do histórie. Atómová bomba doteraz prinútila každý režim – akokoľvek radikálne začínal – k umiernenosti. Kto má bombu, sedí pri stole dospelých. Už ho nemožno ignorovať, no zároveň sa musí držať pravidiel jadrovej rovnováhy. Bomba disciplinuje. Núti k vecnosti. Možno je to presne to, čoho sa Washington a Tel Aviv obávajú: Irán, s ktorým by sa muselo jednať na rovnakej úrovni, namiesto toho, aby bol šikanovaný ako vyvrheľ.

Trumpova politika voči Kim Jong-un ovi zo Severnej Kórei je toho najlepším dôkazom.

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY