podolay

Delegáti marcového kongresu opozičnej strany Sloboda a Solidarita odmietli návrh, aby bol jej bývalý predseda Richard Sulík zaradený na kandidátnu listinu do nasledujúcich parlamentných volieb. Strana tak vyslala silný politický signál – nielen smerom navonok, ale aj dovnútra vlastných radov.

História SaS je pritom pomerne krátka. Strana existuje len sedemnásť rokov. Oficiálne bola zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR 27. februára 2009 a jej hlavným zakladateľom bol ekonóm Richard Sulík, ktorý v tom čase viedol aj prípravný výbor strany.

Sulík je nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku a v širšom európskom priestore známy ako zásadový politik. Jeho diplomová práca o rovnej dani, ktorú neskôr ako poradca ministra financií pomohol uviesť do praxe, patrila medzi impulzy ekonomického vzostupu Slovenska v období, keď sa krajina začala označovať ako „tatranský tiger“.

Pozornosť vzbudil aj jeho kritický postoj k eurovalu. Nemecký preklad jeho brožúry „Euroval – cesta do socializmu“

https://blog.sme.sk/podolay/politika/sulikova-brozurka-zabera-uz-aj-v-nemeckom-parlamente dostali všetci poslanci nemeckého Spolkového snemu aj niektorých krajinských parlamentov. Sulík sa zároveň objavoval v diskusných reláciách nemeckých verejnoprávnych televízií ARD a ZDF, kde o európskej finančnej politike diskutoval priamo s európskymi politikmi. Reakcie divákov boli neraz prekvapivo pozitívne – objavovali sa dokonca komentáre, ktoré ho vyzývali, aby vstúpil do nemeckej politiky a kandidoval na kancelára.

O to prekvapujúcejšie pôsobí rozhodnutie jeho vlastnej strany. Odstaviť zakladateľa a bývalého predsedu rok a pol pred voľbami od účasti na kandidátke možno vnímať ako výrazný prejav vnútrostraníckeho posunu. Skôr než taktický krok to vyzerá ako symbolické potvrdenie toho, že SaS sa pod vedením Branislava Gröhlinga mení a politická identita, s ktorou ju Sulík kedysi zakladal, sa postupne vytráca.

Signálom tejto zmeny môže byť aj personálne zloženie strany. V jej radoch dnes výraznú rolu zohrávajú politici, ktorí do SaS prišli z iných skrachovaných politických projektov – napríklad Mária Kolíková, Martina Bajo Holečková, Vladimíra Marcinková, Juraj Krúpa či Alojz Hlina. Tento trend posilňuje dojem, že strana sa postupne mení na priestor pre takzvaných politických turistov, ktorí prechádzajú medzi stranami podľa aktuálnej politickej výhodnosti.

Ak sa tento vývoj potvrdí, SaS by mohla v budúcnosti dopadnúť podobne ako viaceré projekty slovenskej politiky, ktoré vznikli okolo výrazných lídrov, no po ich odchode rýchlo stratili politickú váhu. Príkladom môžu byť strany SOP (1998 – 2003) či ANO (2002 – 2010).

Richard Sulík pritom počas svojho politického pôsobenia vystupoval ako politik, ktorý sa snažil držať zásad aj za cenu osobných politických strát. Najvýraznejším príkladom bol jeho postoj k eurovalu v roku 2011, ktorý v konečnom dôsledku viedol aj k pádu vlády Ivety Radičovej a znamenal koniec jeho pôsobenia vo funkcii predsedu Národnej rady SR.

Sulík nevstupoval do politiky primárne kvôli funkciám a peniazom. Jeho cieľom bolo presadzovať konkrétnu ekonomickú víziu a brániť rozhodnutiam, ktoré považoval za ekonomicky škodlivé. Patril medzi najhlasnejších kritikov mechanizmov eurozóny, ktoré podľa neho prenášali finančné riziká medzi členskými štátmi.

Slovensko po odhlasovaní eurovalu stratilo časť finančnej svojprávnosti a stalo sa rukojemníkom tejto ekonomicky chorej meny. Náprava by podľa niektorých politikov mohla teraz prísť napríklad cez silnejúcu nemeckú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorú nemecký profesori ekonómie zakladali v roku 2013, práve proti mene euro.

Za svoje postoje získal aj medzinárodné uznanie – napríklad Hayekovu cenu za prínos k ekonomickému mysleniu. V slovenskej politike je zároveň pomerne zriedkavým príkladom politika, ktorý dokáže viesť odbornú diskusiu o ekonomickej politike aj v zahraničnom prostredí a v cudzom jazyku.

Aj preto bolo pre slovenský parlament prínosom, že v ňom pôsobila strana s jasne ekonomicky orientovaným programom, akým bola Sulíkova Sloboda a Solidarita.

Po poslednom kongrese však vyvstáva otázka, či SaS dokáže na túto tradíciu nadviazať. Ak nie, rozhodnutie odstaviť jej zakladateľa sa môže časom ukázať ako moment, ktorý symbolicky odštartoval novú – a možno aj poslednú – kapitolu v histórii tejto strany.

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY