podolay

Opäť sa tu vymýšľajú príbehy, ktoré ako rozprávky rozozná len odborník. Ruský Suchoj SU-27 vraj vypustil palivo pred dráhu letu amerického dronu. Existujú o tom skvelé videá, ale nemôžu potvrdiť túto verziu. Rýchlovypúšťacie zariadenie paliva sa nachádzajú iba na lietadlách na dlhé vzdialenosti. Musí to byť vtedy, keď je maximálna pristávacia hmotnosť o viac ako päť percent nižšia ako maximálna vzletová hmotnosť. Ide o to, aby bolo možné v prípade núdzového pristátia krátko po štarte vykonať bezpečné pristátie. Nejde ani tak o brzdný výkon pri vysokej hmotnosti, ako skôr o to, že dokážete vzlietnuť s vypadnutým motorom. „Jumbo jet“ pojme do svojich nádrží až 200 ton paliva. Napríklad Boeing B 747 má maximálnu vzletovú hmotnosť až 450 ton, no maximálna pristávacia hmotnosť je okolo 320 ton. V prípade núdzového pristátia priamo po štarte s maximálnou hmotnosťou sa musí čo najrýchlejšie uvoľniť okolo 100 ton paliva, aby bolo možné vykonať bezpečné núdzové pristátie. Na modeloch na krátke vzdialenosti ako Airbus A 320 alebo Boeing B 737 na to nie je žiadne zariadenie. Maximálne vzletové a pristávacie hmotnosti sú rovnaké.

Existujú len dve stíhačky, ktoré mali núdzové vypúšťacie zariadenie paliva

Bol to americký F 111 a Saab Gripen. Ten mal maximálny dolet okolo 4.000 kilometrov a je teda schopný lietať aj veľké vzdialenosti. Na druhej strane F 111 je bombardér s dlhým doletom až 7.000 kilometrov. Prázdna hmotnosť okolo 22 ton je kompenzovaná maximálnou vzletovou hmotnosťou až 54 ton. So všetkými prídavnými nádržami sa zmestí približne 30 ton paliva. Maximálna pristávacia hmotnosť je tajná, no už teraz vidíte, že tu môže nastať problém. Preto má F 111 „systém vypúšťania paliva“. To „normálne“ stíhačky nemajú, pretože sú radi za každý gram paliva, ktorý im umožní vydržať vo vzduchu aspoň niečo viac ako hodinu. SU 27 tiež nemá vypúšťací systém paliva. Pri vzlete má na palube len asi deväť ton paliva. Do akej miery disponujú taktické diaľkové bombardéry USA alebo Ruska vrátane nadzvukových verzií vypúšťacích systémov paliva, sa dá len ťažko určiť. Čo však vieme o nemeckom prúdovom lietadle Tornado je, že má systém na rýchle zníženie hmotnosti po poruche motora pri štarte. Tornado môže jednoducho „odhodiť“ svoje prídavné nádrže na krídlach a je tak okamžite odbremenené o niekoľko ton. Kam zasiahnu tony paliva a aké škody to môže spôsobiť? Koho to zaujíma? Je to predsa vojnové lietadlo.

Stíhačky nemajú systém núdzového vypúšťania paliva

Ani SU 27 teda nemá vypúšťací systém, ktorým by sa dalo vypustiť palivo pred dron. Čo však ukazujú tie skvelé videá? SU 27 sa nepochybne približuje k dronu. Vidíte priblíženie a potom zrazu biele, víriace oblaky za motormi. Je pravdepodobné, že v dôsledku náhleho zvýšenia ťahu sa vytvorí kondenzát. Rovnako ako môžeme každý deň pozorovať stopy pár za komerčnými lietadlami. Ak sa pozriete pozorne na to video môžete vidieť, že táto tvorba kondenzátu sa vyskytuje priamo za oboma motormi a nie zo žiadneho výpustného potrubia. Čo sa teda mohlo stať, čo spôsobilo pád tohto dronu? Už v druhej svetovej vojne sa anglickým pilotom podarilo zostreliť nemecký V 1, vôbec prvý bojový dron. Leteli veľmi blízko a vlastným krídlom zdvihli krídlo V-1, čím preťažili riadiacu jednotku V 1. Ale stačilo aj letieť veľmi blízko k V 1. Turbulencie za útočiacim lietadlom dosiahli to isté ako priamy kontakt.

Drony nemajú bezpečnostné štandardy komerčných lietadiel

Tým sa dostávame k základnému problému všetkých dronov. Zatiaľ čo za normálnych okolností môžu dobre držať kurz, zápasia v silných turbulenciách. Aj preto, že sú relatívne malé a neexistuje pilot, ktorý by dokázal rýchlo reagovať na nepredvídané okolnosti. Je teda celkom možné, že SU 27, ktorý je podstatne ťažší ako dron, môže spôsobiť jeho haváriu jednoducho tak, že pri tesnom prelete spôsobí pred dronom takú silnú turbulenciu, že jeho riadiaca elektronika to nezvládne a zrúti sa. Môže to zájsť tak ďaleko, že táto turbulencia prevalcuje mechanickú integritu a postihnuté lietadlo príde o časti alebo dokonca o polovicu krídla. Na drone však stále existujú zábery poškodených listov vrtule. Hovorí sa, že ruský pilot sa chvostom dotkol vrtule. Aj to je nepravdepodobné. Vrtule sú vyrobené z tvrdšieho materiálu ako zvyšok vonkajšieho plášťa. To znamená, že takýto kontakt medzi chvostovou jednotkou a vrtuľou môže viesť k vážnemu poškodeniu chvostovej jednotky, čo môže viesť k havárii. Ktorý pilot by si trúfol podstúpiť toto riziko s neistým výsledkom? Ale existujú lepšie možnosti. Takže je pravdepodobné, že časť samotného dronu, ktorá odpadla v dôsledku silných turbulencií, zasiahla a poškodila vrtuľu. Výsledkom sú silné vibrácie, ktoré konštrukcia dronu nevydrží. Ak si pozriete na videu vrtule, všimnete si tiež, že existujú štruktúry, ktoré ďaleko presahujú vrtuľu. V prípade kontaktu nemohlo SU 27 vôbec zasiahnuť vrtuľu. Konštrukcia v spodnej časti trupu slúži na ochranu vrtule napríklad pri štarte a pristávaní.

Americké drony nemajú nad Čiernym morom čo robiť

Mali by ste mať jasno v jednej veci: Drony nie sú navrhnuté podľa noriem, ktoré sú povinné pre lietadlá na prepravu ľudí. Začína to tým, že majú len jeden motor. Ak sa poškodí, tak je koniec, pretože núdzové pristátia ktoré môže vykonať skúsený pilot, nie sú naprogramované pre drony. Ale predovšetkým je tu kardinálna otázka, čo tento americký dron vôbec robil nad Čiernym morom? A to ešte pred Krymom. Niet pochýb o tom, že tento špionážny dron mal za úlohu, aby zabezpečoval prieskum pre ukrajinskú armádu. Takže prítomnosť tohto dronu je sama o sebe provokáciou. Rovnako ako americký B-52 schopný jadrových zbraní, ktorý minulý týždeň simuloval priblíženie sa k Petrohradu cez Baltské more….proti agresívnemu Rusku. Obe udalosti, B 52 aj dron, pripomínajú 50. roky minulého storočia. Vtedy USA neustále testovali sovietsku protivzdušnú obranu prenikaním do sovietskeho vzdušného priestoru s technologicky špičkovým vybavením. Toto sa zastavilo až vtedy, keď Rusi dostatočne zlepšili svoje schopnosti na to, aby zostrelili týchto útočníkov. Po zostrelení jedného sa skončili aj prelety amerických U-2 nad Sibírom v rozpore s medzinárodným právom. Mimochodom, boli to práve tieto prelety, ktoré zastavili rokovania o zblížení medzi Kennedym a Chruščovom. Dá sa teda predpokladať, že súčasné provokácie americkej armády sú zamerané aj na udržanie obsadenosti ruskej obrany a jej testovanie.

Už lietanie s vypnutým transpondérom naznačuje temné úmysly

Nezabúdajme, že hoci sa americký dron nachádzal v medzinárodnom vzdušnom priestore, čo je tiež pochybné, jeho transpondér bol deaktivovaný. To je zasa v rozpore so všetkými konvenciami, pretože potom nebudú fungovať ani varovné systémy na civilných lietadlách, ktoré majú zabrániť zrážkam. Ani pozemná kontrola by nedokázala varovať pred zrážkou. Takže keď teraz USA obviňujú Rusko z „neprofesionálneho správania“, je to rovnaké ako vždy: provokujú a je im fuk, že medzinárodné procedúry sú im úplne ukradnuté, aj keď za to dostanú jednu po hlave, veď ostatní boli „neprofesionálni“.

Suma sumárum: rozprávka o vypustenom palive je nezmyselná. Ani palivo nedokáže poškodiť vrtuľu, tá dokonca odolá aj krupobitiu. Aj turbína by to vydržala a ani tá nevybuchla. SU 27 nemá žiadny výpustný ventil paliva. Priamy kontakt je veľmi nepravdepodobný, pretože by ohrozil samotného útočníka. Existuje však veľká šanca, že turbulencie stíhačkou SU 27 poškodili americký dron, alebo že operátor dronu bol tak preťažený celou situáciou, že urobil chybný zákrok. Ach áno, dron bol s najväčšou pravdepodobnosťou ovládaný cez americkú základňu Ramstein v Nemecku. Ako sa dá takýmto incidentom v budúcnosti predchádzať? Jednoducho: USA musia zastaviť svoje globálne operácie s dronmi, ktorými nielen provokujú a špehujú, ale už zavraždili tisíce nevinných civilistov. Ale kto tu môže stopnúť USA okrem Rusov a Číňanov? V tomto smere je ten až tak hodnotový západ, absolútne bez akýchkoľvek hodnôt.