podolay

Dovolím si komentovať zákaz spaľovacích motorov v Európskej únii do roku 2035, schválených v parlamente EÚ. Zákaz bude zničujúci pre krajiny s rozvinutým automobilovým priemyslom, akými sú napríklad Nemecko, Francúzsko, Taliansko a v neposlednej rade aj Slovensko! Niektoré nemecké automobilky už ohlásili presúvanie výroby do USA a Číny. Anglicka sa tento nezmyselný zákaz už netýka, nakoľko v januári 2020 vystúpilo z tejto deštrukčnej EÚ.

Doporučujem najprv si pozrieť, aký geniálny poslanci teraz zastupujú Slovensko v Európskom parlamente a ktorí ôsmy hlasovali ZA tento zákaz, menovite: Monika Beňová, Vladimír Bilčík, Lucia Ď. Nicholsonová, Robert Hajšel, Martin Hojsík, Michal Šimečka, Michal Wiezik a Katarína R. Neveďalová!

Pre úplnosť títo 5-ti poslanci, ktorí v tejto téme zastupujú slovenský záujem hlasovali PROTI zákazu: Eugen Jurzyca, Miriam Lexmann, Miroslav Radačovský, Ivan Štefanec, Milan Uhrík.

Jeden poslanec, ktorý vôbec nemá vlastnú mienku sa zdržal: Peter Pollák.

Ako ale môže príčetný poslanec z krajiny, ktorej hospodárstvo je maximálne závislé na automobilkách takto diletantský hlasovať za zákaz?

Zoznam štyroch fabrík na Slovensku (len pre neznalých): Volkswagen, Audi, Porsche, Seat a Škoda v Bratislave, Peugeot a Citroen v Trnave, Jaguar, Land Rover v Nitre, KIA Hyundai v Žiline. Ďalšia piata automobilka sa chystá pri Košiciach: Volvo Cars.

Ohrozené zákazom budú tísícky pracovných miest na Slovensku, ale to našich poslancov očividne vôbec nezaujíma.

EÚ je na zlej ceste, čo sa týka zákazu spaľovacích motorov a nového euro-7 štandardu, ktoré ohrozujú automobilový priemysel a prosperitu krajiny nielen v Nemecku, ktoré vyrába najlepšie spalovacie motory na svete. Týka sa to aj Slovenska, ktoré vyrába najviac áut na svete v prepočte na obyvateľov.

Kam smeruje EÚ týmito zákazmi? Túto otázku si už položilo mnoho ľudí. Odpoveď padne ťažko, nakoľko mnohé rozhodnutia európskeho parlamentu, ktoré prijal v posledných mesiacoch budú mať ohromný vplyv na našu ekonomiku, priemysel a teda aj prosperitu našej krajiny. Kam smeruje ten jedinečný zákaz spaľovacích motorov vo svete? Ohrozuje našu prosperitu a tým aj životnú úroveň? Isté je, že ochrana klímy funguje aj bez zákazov a prehnaných regulácii. EÚ sa tu nachádza na mimoriadne nebezpečnej ceste.

V októbri 2022 sa na úrovni EÚ rozhodlo o konci spaľovacích motorov. Od roku 2035 by mala byť povolená registrácia len osobných a ľahkých úžitkových vozidiel, ktoré neprodukujú CO2. Zákaz je súčasťou úsilia EÚ znížiť emisie skleníkových plynov v sektore dopravy a podporiť prechod na čistejšie riešenia mobility. Európska únia je s takýmto zákazom na svete úplne sama! USA a Čína budú veľmi šťastné. Obe krajiny plánujú postupné vyradenie spaľovacích vozidiel, zatiaľ však nechcú konkretizovať kedy, 2050, 2060… tam to neberú príliš vážne. Politicky želaný koniec spaľovacieho motora v EÚ je absurdita, ktorá môže byť aj pre slovensky automobilový priemysel fatálna.

To, čo sa najprv schválilo v Európskej komisii, potom odmávol Európsky parlament. S väčšinou, síce tenkou, ale s väčšinou. Potom, ale až potom, sa niektoré členské štáty prebudili a všimli si tú lavínu, ktorá sa spustila. Nemecko pohrozilo vetovaním spolu s Talianskom, Rakúskom, Bulharskom a Poľskom, ktoré potom toto šialenstvo zabrzdili a otvorili dvere e-palivám, tzv. E-Fuels.

Čo sú to vlastne e-palivá a ako sa vyrábajú? E-palivá, alebo syntetické palivá sú všetky typy palív, ktoré sa synteticky vyrábajú pomocou obnoviteľných energií. Rozdiel oproti konvenčným palivám je v tom, že pri výrobe sa nepoužívajú žiadne obmedzené zdroje. Ak sa používa solárna alebo veterná energia, tieto palivá sú potom CO2 neutrálne. Zjednodušene povedané, CO2 zo vzduchu a vodík z vody sa kombinujú s pomocou elektriny a vytvárajú tekutý zdroj energie na výrobu. V rafinériách sa potom môže zdroj energie spracovať na benzín, naftu, kerosin a mnohé ďalšie. Vďaka viazaniu CO2 počas výroby je palivo klimaticky negatívne. E-palivá majú vlastnosti podobné fosílnym palivám, možno pri nich využívať existujúcu infraštruktúru a tankovať ich do štandardných spaľovacích vozidiel.

Vo februári 2023 schválil Európsky parlament v Štrasburgu nové ciele týkajúce sa emisií CO2 a to 340 hlasmi za, 279 proti a 21 sa zdržalo hlasovania po tom, čo Nemecko niekoľko týždňov toto rozhodnutie blokovalo. Zákon sa vzťahuje len na novoprihlásené autá. Ale hneď za rohom ju už ďalší zákaz: EÚ plánuje novú emisnú normu, ktorá drží vodičov a priemysel v napätí. Emisná norma Euro 7 má zabezpečiť čistejšie vozidlá a lepšiu kvalitu ovzdušia. Konkrétne povedané, naftové autá budú v budúcnosti vypúšťať len 60 namiesto 80 miligramov oxidu dusíka na kilometer. Netýkalo by sa to však len znečisťujúcich látok z výfuku, ale aj pre iné emisie, ako sú pevné častice. Keďže k tomu dochádza aj pri brzdení, alebo v dôsledku odierania pneumatík, zasiahnuté by boli samozrejme aj elektrické vozidlá. Celá vec sa má od leta 2025 týkať nových osobných a ľahkých úžitkových vozidiel. S novou emisnou normou porastú aj ceny vozidiel a zároveň aj rozhorčenie motoristov. Zástupcovia automobilového priemyslu hovoria o „zákaze spaľovacích motorov cez zadné dvierka“ a mnohé pracovné miesta vidia v ohrození. Mohlo by dôjsť aj k výrobným stratám a prekážkam v zásobovaní. Tento politicky želaný koniec spaľovacích motorov by mal dramatické dôsledky aj pre Slovensko, ako významnú automobilovú priemyselnú lokalitu.

EÚ svojimi politickými rozhodnutiami teda ohrozuje aj Slovensko ako obchodnú lokalitu a aj konkurencieschopnosť slovenského automobilového priemyslu na medzinárodnom trhu. EÚ úplne zabúda na to, aby s riešeniami myslela aj na  ľudí. Čo ľudia chcú? Ľudia chcú rozumné a zrozumiteľné riešenia, ktoré prospejú ochrane klímy, ale aj mobilite.

Kritika zo strany automobilového priemyslu, biznisu, časti politiky a motoristov je preto čoraz hlasnejšia. Zákaz spaľovacích motorov má negatívne ekonomické dôsledky najmä pre automobilový priemysel a pre regióny, ktoré sú výrazne závislé od výroby spaľovacích motorov. Prechod na technológie alternatívneho pohonu si vyžaduje masívne investície do nových výrobných zariadení, školenia pracovnej sily a rozvoja nových obchodných modelov, čo by mohlo viesť k strate pracovných miest a ekonomickej nestabilite krajiny. Okrem toho kritici zdôrazňujú, že zákaz spaľovacích motorov bude mať sociálne dôsledky, najmä pre ľudí s obmedzenými príjmami, alebo vo vidieckych oblastiach, ktorí sa spoliehajú na spaľovacie motory, ako na nízkonákladovú možnosť dopravy. Dúfajú, že prechod na alternatívne technológie pohonu musí byť cenovo dostupný a inkluzívny, aby sa zabezpečilo, že nikto nebude vylúčený z mobility. Zákaz tiež obmedzuje spotrebitelov pri výbere. Namiesto toho by bolo dôležitejšie poskytnúť spotrebiteľom možnosť vybrať si z rôznych technológií pohonu, vrátane pokročilých spaľovacích motorov, ktoré poháňajú obnoviteľné e-palivá, vodík a pod.

Koniec koncov, alternatívy nie sú ani zďaleka zrelé. Výrobcovia automobilov sa čoraz viac zameriavajú na elektromobilitu, hoci napríklad nabíjacia infraštruktúra zďaleka nie je zameraná na zabezpečenie úplného prechodu na e-mobilitu. Problémom je aj nedostatok elektriny vo viacerých krajinách. V Nemecku je po ideologickom uzatvorení posledných 3 jadrových elektrárni taký nedostako elektriny, že sa začínajú obnovovať hnedouholné elektrárne! Ideálne riešenie na zníženie CO2 v doprave. To môže vymyslieť len mozog ministra hospodárstva za stranu zelených. Ďalej je to aj nedostatočná akceptácia e-áut medzi vodičmi. Vysoké ceny elektromobilovi je ďalšia téma sama o sebe.

EÚ ÚPLNE ZABUDLA NA ĽUDÍ!

Auto symbolizuje aj slobodu, spoľahlivosť, kvalitu, inžiniersku zručnosť, technickú dokonalosť a ekonomickú silu. Nesprávne rozhodnutia EÚ majú zničujúci vplyv na hospodársku silu krajín EÚ a môžu spôsobiť finančné ťažkosti mnohým ľuďom, ktorí súkromne alebo profesionálne závisia od používaní áut.
EÚ dnes znamená najmä nezmyselné zákazy a nariadenia. Ochrana klímy sa však musí týkať aj ľudí. Ochrana musí ísť ruka v ruke s otvorenosťou voči novým technológiám, inováciám a vynaliezavosti.
Všetky takéto rozhodnutia otriasajú prosperitou Slovenska oveľa viac, ako záchrana klímy. Európska únia dobrovoľne stráca všetku konkurencieschopnosť v porovnaní s inými priemyselnými krajinami. Čína a USA budú preto veľmi spokojné.

Ešte sa vyjadrím krátko k toľko ospevovanej elektromobilite.
Elektroautá sú v podstate len prechodná technológia mobillity, preferovaná najmä zelenými ideológmi s ich “Green Deal”. Ekologický videné je to katastrofálny produkt, ktorým maximálne ničíme životné prostredie už pri výrobe (https://www.autoviny.sk/novinky/123123/). Kvalitné nemecké a slovenské naftové a benzínové autá sú v súčasnosti najekologickejšie vzhľadom na ich výrobu, životnosť a nízku spotrebu! Vo veľkých mrazoch sú navyše e-autá skoro nepoužiteľné a to vzhľadom na ubúdajúcu kapacitu batérie. Ich éra skončí vtedy, keď už nebude surovina na výrobu batérii a ten čas už vraj nie je tak ďaleko. Použítá ťažká batéria s kapacitou 85 kWh u elektromobilu Tesla Model S má hmotnosť cez 500 kg je vlastne jedovatý odpad a nie je doriešené čo s ňou po 8 až 12 rokov, keď vypustí dušu. Nová batéria navyše stojí okolo 40% ceny elektroauta!
Najekologickejšie je preto dlho jazdiť auto so spaľovacím motorom benzín/nafta po dobu 20 až 30 rokov. Potom sa také auto stane veteránom a veľakrát stúpne dokonca aj na hodnote.

A nezabúdajme na to, že: silní chlapi ťažia ropu pre vaše naftové auto, ale na ťažbu materiálov pre elektromobily sa len v Afrike využíva viac ako 40.000 neplnoletých detí, najmladšie majú len 6 rokov!

Aj výroba elektriny je často totálne neekologická! Áno z výfuku nejdú žiadne škodliviny, tie sa produkujú vo fosílnych elektrárňach a idú do ovzdušia niekde inde. Nie je to vlastne podvod na spotrebiteľovi, ktorý žije v presvedčení, ako ekologicky jazdí na jeho elekro-aute.

Takže za takýchto neľudských a neekologických podmienok pri výrobe, je vlastne nemorálne jazdiť e-auto!

K tejto téma sa vyjadrujem ako politik, ale aj ako bývalý automobilový pretekár a absolútny majster Slovenska v automobilových rallye (1978), účastník majstrovstiev Európy v pretekoch automobilov do vrchu (1985) a aj ako manažér prvého Česko-Slovenského tímu formule 3 “podolay motor šport” v medzinárodných pretekoch formule 3 v Nemecku v rokoch 1989-1990. Práve v tom čase začínal medzi nami v F3 svoju kariéru 7-násobný majster sveta v F1 Michael Schumacher.