podolay

Po 20-ročnom pôsobení NATO v Afganistane, ktoré skončilo v roku 2021 obrovským fiaskom, sa teraz na Ukrajine črtá podobný scenár. Bývalý spravodajský dôstojník americkej námornej pechoty a bývalý zbrojný inšpektor OSN Scott Ritter vo videu zverejnenom na americkom kanáli YouTube U.S. Tour of Duty tvrdí, že je rovnako nepravdepodobné, aby bolo NATO schopné uspieť v priamom ozbrojenom konflikte s Ruskom. Na to nestačí ani logistika, ani rezervy výzbroje či munície. Ritter dáva ukrajinskej armáde len týždne do úplnej porážky, kapitulácie. Ale čo sa stane potom? Bude mať Zelenskyj ešte šancu utiecť do svojho sídla na Floride? Kto zostaví dočasnú vládu v Kyjeve? Aké dôsledky to bude mať pre nemeckú vládu, ktorá všetko vysadila na Zelenského? Vyhlási potom Moskva oficiálne koniec prímeria s Nemeckom? S Nemeckom totiž dodnes nebola uzavretá mierová zmluva a krajina je de iure stále vo vojne s nastupníckym štátom Sovietskeho zväzu – Ruskou fereráciou! A potom čo? NATO sa takmer odzbrojilo, pretože na Ukrajinu dopravilo skoro celú výzbroj včetne munície a už teraz trpí jej nedostatkom. Nemecká armáda dokonca priznala, že má muníciu len na 2 dni.

Očakávam teda, že prídu veľmi turbulentné časy. Nič, čo naši transatlantici akceptujú ako nemenné, nevydrží. Ani Anglicko, ani USA nebudú môcť určiť, ako budú vyzerať nové hranice Ukrajiny. Okrem toho budú v rámci NATO panovať nezhody ohľadom rozdelenia západných území medzi ostatné susedské štáty. Ako sa dá vysvetliť, že teraz môže byť správne predefinovať hranice? Čo sa stane s miliardami, ktoré Západ rozdal Ukrajine a ktoré sú teraz stratené? Ako to budú vlády vysvetľovať voličom? Ako sa zachovajú migranti, keď sociálny raj už nebude môcť rozlievať svoje dávky všetkým? Zažije potom aj Nemecko podmienky, hraničiace s občianskou vojnou, ktoré sme vo Francúzsku museli len nedávno sledovať?

Teraz treba očakávať rýchle zmeny

V tomto zmysle prichádzajú zmeny a vývoj nového sveta rýchlosťou, ktorá sa ešte pred rokom zdala nemysliteľná. Akokoľvek nenávidím vojny, treba priznať, že vojny môžu mať aj očistný účinok. Už teraz je toho veľa, ale aké to bude, keď sa búrka zmien prenesie napríklad aj do Nemecka? A nebodaj do celej EÚ? Bude možné, aby sa Nemecko opäť stalo suverénnym štátom? Dovolia to USA, budú to musieť dovoliť? Čo sa stane s vládami, ktoré vsadili na nesprávneho koňa? Čo bude s vládou v Kyjeve, ktorá je taká skorumpovaná, že ani všetky dodávky zbraní zo Západu nedorazia na miesto určenia. Vláda, ktorá strieľa nedostatkovú muníciou na civilné ciele namiesto toho, aby ju použila len proti ruskej armáde.

Vojny urýchľujú technický rozvoj

Keď Kyjev (prezident Porošenko) v roku 2014 začal vojnu proti vlastným rusky hovoriacim ľuďom na východe krajiny, Rusko sa cítilo nútené dať vlastnej ekonomike nový základ. Rovnako technický vývoj v Rusku sa nielen pre armádu posúval vpred tempom, ktoré by v čase mieru bolo sotva možné. Vráťme sa do 2. svetovej vojny. Vývoj vo vojenskej technike nielen v Nemecku mal úchvatné tempo. Tak ako aj po skončení 1. svetovej vojny došlo vo veľmi krátkom čase k opätovnému rozdeleniu sveta. Takmer v nulovom čase boli nanovo stanovené hranice, ekonomické modely. Bez týchto vojen by to nebolo možné. Aj tieto vojny stlačili plynutie času. Prečo by to teraz s ukrajinskou vojnou malo byť inak?

Poznám šikovných ľudí, ktorí hovoria, že ďalší vývoj bude trvať ďalších desať rokov. Jedna otázka je, kedy je alebo už bol začiatok týchto desiatich rokov. Začala sa vojna na Ukrajine pred rokom alebo pred deviatimi rokmi? Tak či onak, ako teraz vidíte, táto vojna sa stala veľkou, takmer globálnou. Dostatočne veľká na to, aby stlačila plynutie času. Dolárové impérium sa rúca závratnou rýchlosťou a v Európe budú nové hranice. To je už isté. Už sa prezentujú túžby po západných oblastiach zvyšku Ukrajiny. Ide aj o etnické skupiny, ktoré žijú vo väčšine na okraji Ukrajiny. Mohlo by bez tejto vojny o tom Poľsko, Maďarsko, Rumunsko či Slovensko vôbec uvažovať? Sotva.

Táto vojna, ktorá spôsobila tak brutálne fyzické sankcie, že sa krajiny „tretieho sveta“ vo veľmi krátkom čase prebudili. Uvedomili si, že ich oddanosť impériu USA nie je v ich prospech. Všetko sa to stalo v nultom čase. Bolo by to možné bez tejto vojny? Veril by niekto, že Saudská Arábia bude predávať ropu za čínske jüany? Že je to Čína, ktorá žiari mierovými iniciatívami na Blízkom a Strednom východe, ale aj na Ukrajine? Že sa Irán a Sýria v krátkom čase opäť pokojne vysporiadajú so Saudskou Arábiou? Myslím si, že ide o to, že to, čo sa stalo na Ukrajine, ukázalo, že impérium USA nie je všemocné. V opačnom prípade by sa Saudská Arábia odvážila odložiť petrodolár? A riskovať, že skončia ako Irán, Irak a Líbya?

Ešte krátko k summitu NATO vo Vilniuse. Prezidentovi Zelenskému ukázali jeho miesto. Tá fotografia, kde sa lídri stretli a kde on stojí sám ako kôl v plote, hovorí jasnou rečou. Rozhodnutia summitu NATO vo Vilniuse o Ukrajine boli totiž iba zopakovaním rozhodnutí, prijatých pred 15 rokmi na stretnutí Severoatlantickej aliancie v Bukurešti. Stačí si porovnať uznesenia. Ale kto by to dnes v mainstreame robil, že? Na záver zasadnutia Severoatlantickej rady – najvyššieho orgánu vrátane hláv štátov a vlád krajín NATO, predstúpil pred novinárov generálny tajomník Jens Stoltenberg. Povedal, že vojenský blok prijme Ukrajinu do svojho zloženia, „keď na to budú podmienky“. A pán Zelenskyj bol bleskovo vybavený.

Okrem vojny na Ukrajine sa vo svete dejú aj ďalšie prevratové veci, celosvetového dosahu. Nová, zlatom krytá mena BRICS sa chystá na štart 22. augusta 2023. Skratka „BRICS“ znamená iniciály piatich pridružených krajín: Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. V týchto 5 krajinách žije celkovo 3,27 miliardy ľudí a teda 41,44 percenta svetovej populácie. Kde sa tu hrabe USA a EÚ, keď sa navyše do skupiny BRICS chce pripojiť ďalších 19 krajín. Dolár a Euro čakajú teda veľmi náročné časy, aby sa tieto meny ešte ako tak udržali v hospodárskom kolobehu sveta.

Čakajú nás teda vskutku perné mesiace a môžeme len dúfať, že si Slovensko zvolí 30. septembra konečne príčetnú vládu, ktorá bude zastupovať zaújmy vlastných občanov a najmä preferovať cestu k mieru v Európe.