podolay

Európska únia, politická nadstavba kontinentu sa zdegenerovala na mocenský aparát, ktorý má s demokraciou a tým, čo chcú občania jednotlivých štátov, pramálo spoločné. To však nie je všetko. Hranice štátov nezodpovedajú štruktúram, ktoré vyrástli všade. Je čas na úplnú reorganizáciu.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen nebola demokraticky zvolená. Skutočný víťaz volieb Manfred Weber nevyhovoval kancelárke Merkelovej, a tak U.v.d.L. pretlačila na túto funkciu. Ona predtým ani nekandidovala! Aké demokratické. Podobným spôsobom boli podvodom do funkcie menované aj ostatné postavy po jej boku. Prokuratúra teraz vyšetruje samotnú prezidentku pre korupciu pri objednávaní šialeného množstva Covid-vakcín a zatajeniu/zmazaniu s tým spojenej korešpondencie. Ak pôjdete ďalej dole v rebríčku, tiež to nebude transparentnejšie. Taký je stav EÚ. Hovorí sa, že ryba začína páchnuť od hlavy.
Táto EÚ komisia má tú drzosť pohroziť suverénnym členským štátom sankciami, ak sa úplne nepodriadia. Dá sa teda povedať, že všetky štáty EÚ stratili svoju suverenitu, len čo vstúpili do EÚ. Ale pri zakladaní EÚ to tak nebolo myslené. To všetko sa pridávalo po kúskoch a nenápadne. Nie je teda prekvapujúce, že niektorí členovia EÚ už nesúhlasia s dianím v Bruseli a ja som sa doteraz vôbec nezaoberal rozdielmi v migračnej politike. Po Anglicku teraz o odchode uvažujú aj niektoré ďalšie krajiny. V skutočnosti by teda malo byť jasné, že ak má mať táto EÚ ešte nejakú dobrú budúcnosť, musí byť úplne reorganizovaná. Alebo mať vôbec nejakú budúcnosť.

Mierový projekt EÚ totálne zlyhal.
EÚ mala byť veľkým mierovým projektom pre Európu. Vzor pre svet. Aj v tom zlyhala na plnej čiare. Začalo to Juhosláviou a už nejaký čas sa to pokračuje najväčšími sankciami a vojnovým štvaním proti Rusku. Aj tu bola hybnou silou Merkelová. Je hanbou, ako Merkelová a Hollande priznali, že dohody z Minska o Ukrajine boli vyslovene klamstvom. Rozšírenie NATO na východ sa mohlo uskutočniť len vďaka súhlasu EÚ. EÚ je teraz viac diktátorským centrálnym štátom, než akým kedysi chcela byť. Menovite to malo byť združenie štátov, ktoré pozostáva z národov, ktoré sú suverénne, ale spolupracujú na vytváraní priateľstva a prosperity pre každého. Súčasné spory dokazujú neúspech tejto myšlienky a prosperita ide dole vodou.
Aké sú teda problémy a ako by sa dali vyriešiť? Myslím si, že jedným zo základných problémov sú obrovské rozdiely medzi zainteresovanými štátmi, a to nielen z hľadiska veľkosti a ekonomickej výkonnosti. Ako možno prísť s myšlienkou stanoviť rovnaké pravidlá pre severské štáty ako pre južné v rámci spoločnej meny € ? Nemajú Nemci, Rakúšania, Fíni a Škandinávci úplne iné problémy ako Sicílčania, Španieli, Portugalci či Gréci? Berie sa to nejakým spôsobom do úvahy? Stále je tu aspoň zásada jednomyseľnosti pri hlasovaní, ale na tom sa už usilovne pracuje. Nezabudnime na malých EÚ členov, ako chcú zabrániť tomu, aby mali rovnaké práva ako veľké členské štáty. Je to skutočne demokratické v zmysle „jeden muž, jeden hlas“?

Etnické konflikty kvôli nesprávne nastaveným hraniciam.
V rámci jednotlivých štátov EÚ existujú etnické konflikty. Ako by sa dali vyriešiť? Myslím si, že by sme sa mali vrátiť k základnej myšlienke spoločnej Európy. V tomto zmysle považujem staré hranice za prekonané. Európa by mala byť spoločenstvom malých, suverénnych štátov a národov a žiadny superštát – Spojené štáty Európske. Čo hovorí proti tomu, aby sa napríklad všetkým Baskom, ktorí sú rozdelení medzi Španielsko a Francúzsko, sa udelil spoločný štát? Alebo dať Kataláncom nezávislosť? A čo Južné Tirolsko? Radšej by patrili do Bavorska. Príkladov by sa dalo nájsť veľa. Na tomto mieste by som rád dodal, že som zástancom európskej myšlienky. Moje gény pochádzajú z mnohých kútov Európy, tak ako skoro každého Európana. Chcel by som vidieť mierové spolunažívanie nielen v Európe. Ale v žiadnom prípade nechcem, aby to všetko skončilo socialistickou uniformitou. Žiaľ, musím uznať, že my, celá Európa, sme vedení presne týmto smerom. Ale každý by mal mať možnosť žiť svoj život v tradíciách, ktoré si obľúbil.

Keď sa štáty stali príliš veľkými-
Chcel by som sa však zaoberať iným aspektom. Prečo musia byť štáty také veľké? Pozrime sa do nemeckých krajín. Pokiaľ existovalo množstvo malých štátov, všetko bolo vo veľkej miere v poriadku. Problémy sa začali založením Nemeckej ríše v roku 1871. Odvtedy sa Nemecko stalo príliš veľkým a vystrašilo ostatných potenciálnych svetovládcov. Kým existovali dva nemecké štáty, všetko bolo stabilné. S takzvaným zjednotením začali problémy znova. Čo v modernom svete hovorí proti vytváraniu menších štátov, ktoré vylučujú akékoľvek nároky na „svetovú moc“? Spomeňte si na Rakúsko alebo Singapur, Švédsko, Maďarsko, Slovensko a tak ďalej. Sú na tom tieto malé štáty horšie ako tie (super) veľké?
V tomto zmysle treba pripomenúť, že v priebehu dejín, dejín tisícročí, padla každá veľká ríša, ktorá sa snažila „ovládnuť svet“. Svetovláda, podľa príslušného poznania sveta. Čína je najstaršia nepretržite existujúca ríša. prečo je to tak? Čína sa nikdy nepokúsila vybudovať globálne impérium alebo dobyť kolónie. A to aj napriek tomu, že Čína už dávno pred Kolumbom vedela, že na druhej strane Pacifiku je kontinent, ktorý na druhej strane musí hraničiť s Atlantikom. A Rusko? Cárska ríša sa rozširovala, až mala všetko, čo potrebovala na existenciu. Rusko nikdy nedobylo kolónie a na svojom území je to najväčšia krajina na svete. Vždy sa snažilo zabezpečiť pomerne vyrovnané podmienky vo všetkých častiach ríše a nielen rešpektovať, ale aj podporovať rôzne etnické skupiny a ich jazyky. Čína a Rusko nezahynú, pretože sa nikdy neusilovali o svetovládu. V týchto dvoch prípadoch veľkosť impéria nehrá žiadnu rolu v jeho prípadnom páde.

Psychopati vedú každú krajinu do priepasti.
Mali by sme sa z toho poučiť. Je zrejmé, že v týchto krajinách existuje iná základná filozofia ako v západných kultúrach. V tejto krajine prevzali vládu psychopati túžiaci po moci. Impérium USA, podobne ako Britské impérium, si chce opäť podrobiť Čínu a Rusko. Ako naznačuje súčasný vývoj, americké impérium zanikne aj kvôli svojmu nároku na svetovládu. Čo sa potom stane s jej európskymi vazalmi, je dané, ak sa Európa neodvráti od svojich amerických „priateľov“ a neoslobodí sa.
Ale aj v konštrukcii EÚ je stále zásadná chyba. Centrálny štát, ktorý je stále ekonomicky najsilnejší, nežije so svojimi susedmi v mieri. Nemecko je stále len v stave prímeria. Dodnes nemá uzavretú mierovú zmluvu po prehratej vojne. Ako môže Európska únia fungovať a byť vzorom mieru, ak práve táto centrálna krajina nemá mier so svojimi susedmi a mnohými ďalšími štátmi EÚ? Aspoň formálne. V tomto zmysle nie sú ľudia medzi sebou rovnocenní. A nezabudnite, že Spolková republika Nemecko nie je suverénny štát. V tomto zmysle sa všetky štáty EÚ prispôsobili Nemecku a vstupom do EÚ postupne stratili vlastnú suverenitu.

Všetko sa musí podrobiť skúške.
AfD (Alternatíva pre Nemecko) má od 25. mája 2023 na Slovensku sesterskú stranu ApS (Alternatíva pre Slovensko). AfD je teraz prvou nemeckou stranou, ktorá volá po reorganizácii EÚ. S tým súhlasím, ale svoje predstavy uvediem konkrétnejšie:
Moje riešenie je: Vykonajte veľkú diskusiu v celej Európe o tom, kto chce kam patriť alebo byť nezávislý. Potom by mali byť usporiadané vhodné referendá. Výsledkom by mohlo byť, že sa objaví mnoho malých suverénnych štátov, ktoré sa k sebe správajú priateľsky pod voľným zastrešením EÚ. Tohto hlasovania sa, samozrejme, môžu zúčastniť len ľudia, ktorí sú občanmi štátu EÚ.
Niečo podobné sa už stalo, keď sa Československo pokojne rozdelilo na Českú republiku a Slovensko. Nezabúdajme, že najmä hranice vo východnej Európe nenarástli a po veľkých vojnách ich diktoval Londýn. Skupiny Maďarov, Rumunov, Slovákov, Poliakov a Ukrajincov musia žiť v štátoch, ktoré nezodpovedajú ich jazykovej identite. Južné Tirolsko a Terst tiež Londýn jednoducho predal Taliansku. Prečo by tieto hranice mali byť posvätné? Nemali by mať občania v demokracii právo sami sa rozhodnúť, do ktorého štátu chcú patriť? Článok 1 Charty OSN to stanovil ako nedotknuteľné právo? To sa 16. marca 2014 uskutočnilo na Kryme.

Zelenskyj na niečo zabudol.
S ohľadom na to sa ešte raz pozriem, čo sa momentálne deje na Ukrajine. Je možné si predstaviť, že môže existovať mier, pokiaľ etnické skupiny nebudú môcť používať svoj rodný jazyk? Pokiaľ tento šialený umelý výtvor „Ukrajina“ nebude rozdelený podľa etnických línií? Pokiaľ sa trvá na hraniciach, ktoré by nikdy nemali existovať, pretože stláčajú to, čo k sebe nepatrí? Teraz je to teda Rusko, ktoré prekonáva túto chybu, ktorá sa stala raz za storočie, a vytvára aspoň šancu na trvalý mier v regióne. Hoci Zelenskyj pre svoju krajinu požaduje právo na suverenitu a územnú celistvosť vyhlásené v článku 2 Charty OSN z roku 1945, ale zároveň ignoruje ďalšie: právo národov na sebaurčenie zakotvené v článku 1 tej istej Charty. Osobne považujem za vyššiu kvalitu to posledné.
Ako príklad uvediem niečo z mojej osobnej skúsenosti. Nepoznám žiadneho Bavoráka, Tirolčana či Juhotirolčana, ktorý by kategoricky odmietol nasledujúci plán: Hľadajme spoločný štát, ktorý zjednotí južné dialekty nemeckého jazyka. Južná časť Bavorska, Tirolsko a Južné Tirolsko. Salzburg, Horné Rakúsko a Korutánsko by sa mohli pripojiť aj v zmysle voľnej federácie. To by nebola novinka. Asi pred 800 rokmi mala diecéza Freising pri Mníchove správu až po Trento a boli to dobré časy. K Bavorsku istý čas patrilo aj Tirolsko, bez duchovenstva.

Prečo by teraz mali byť hranice nedotknuteľné?
Dospel som teda k záveru, že v rámci Európy sa hranice neustále menia a príslušnosti sa posúvajú. Najmä v strednej Európe. Súčasné hranice neviedli k trvalému mieru a spokojnosti. Prečo by sa teda tieto hranice mali teraz považovať za nemenné, takmer posvätné? Len preto, že ich vybral Londýn? Britské impérium už neexistuje a nastal aj koniec „Amerického storočia“. Nie je isté, či budú USA o pár rokov ešte existovať v súčasnej podobe. Svet sa momentálne preskupuje aj v Afrike.
Vidím teda aspoň príležitosť viesť Európu a napokon aj svet od storočia vojen k mieru praktizovaním skutočnej demokracie. Usporiadaním referend o ďalšej existencii hraníc, ktoré neviedli k mieru a následným prijatím týchto rozhodnutí a ich uvedením do života. Celé „hodnoty Západu“ v každom ohľade zdegenerovali, zlyhali a v mnohých ohľadoch skončili. Ako inak, okrem úplného a bezpodmienečného resetu, by sme sa mohli dostať z tejto šlamastiky?

Záverečná poznámka: Nemecká ministerka zahraničných vecí sa k téme hraníc vyjadrila v máji 2022: „Nikdy neuznáme vynútené hranice“. Asi tým myslela reorganizáciu Ukrajiny. Nepozná dejiny Nemeckej ríše a vôbec si neuvedomuje, že všetky súčasné hranice v Európe, ktoré sa dotýkajú skoro všetkých krajín, boli a sú vynútené hranice po I. a II. svetovej vojne.

Pozrite si mapu.