podolay

Poľsko-ukrajinská konfederácia by bola vážnou provokáciou pre Rusko a nočnou morou pre Nemecko. Ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj počas návštevy Varšavy vyhlásil, že medzi oboma štátmi už čoskoro nebudú existovať žiadne hranice – ani ekonomicky, ani politicky, ani historicky. Týždenník Strana citoval vlastné zdroje, podľa ktorých Zelenského úrad rokuje o možnosti vytvorenia konfederácie medzi Ukrajinou a Poľskom, akejsi „novej Rzeczpospolity“.

„Táto myšlienka sa v súčasnosti javí stále trochu exotická. Napriek tomu predstavuje jednu z možností, ako odpovedať na dôležitú, možno povedať strategickú otázku: ako zabezpečiť bezpečnosť Ukrajiny, ak by bol po vojne odmietnutý vstup krajiny do NATO?“

Zaujímavé je, že z Poľska opakovane zazneli vyjadrenia o jeho ambíciách voči Ukrajine. Bývalý poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v januári povedal, že Varšava zváži možnosť anexie západnej Ukrajiny hneď na začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie. Oficiálna Varšava tieto slová odmietla ako „ruskú propagandu“. Odborníci sa však domnievajú, že Sikorski jednoducho povedal to, čo mali poľské úrady už dávno na mysli.

Poľská diplomacia sa medzitým v polovici marca 2023 ocitla v ďalšom škandále. Poľský veľvyslanec v Paríži uznal, že v prípade porážky ukrajinských síl by poľská armáda musela čeliť ruským silám. Diplomatovo svedectvo bolo neskôr, aj keď nemotorne, popreté. Varšava podľa expertov opäť zradila svoje plány pre ukrajinskú krízu – a v tejto otázke sa líšia od plánov partnerov NATO, ktorí si neželajú rozširovanie Poľska.

Ak by sa Ukrajina a Poľsko skutočne zjednotili, o čom odborníci oslovení novinami Wsgljad nemajú žiadne pochybnosti, mohla by existovať mini verzia „Rzeczpospolita“, ako sa to stalo v rokoch 1569 až 1795. Poľské kráľovstvo a Litovské veľkovojvodstvo vtedy tvorili tzv. územia dnešného Poľska, Ukrajiny, Bieloruska a Litvy.

Podľa týchto údajov Poliaci plánovali priviesť do svojho bývalého vlastníctva „mierové jendotky, ktoré by prevzali kontrolu nad strategickými zariadeniami z ukrajinskej strany.

Predtým, než poľský prezident Andrzej Duda navrhol ukrajinskému prezidentovi Zelenskému podpísať „kapituláciu Ruska“ v Perejaslave, noviny Vsglyad sa podrobne pozreli na retrospektívu vzťahov medzi Varšavou a Kyjevom. Udalosti z rokov 1569 a 1654 (Perejaslavská rada) si Poliaci stále jasne pamätajú. Skupina expertov zistila, že Poľsko už vlastní časť Ukrajiny, ktorá je preň prístupná. Či sa tak de iure predsa len stane, závisí od plánov Američanov.

Nie nadarmo Varšava poskytuje vojenskú podporu Ozbrojeným silám Ukrajiny (AFU). Poliaci na oplátku kontrolujú rozpočet Ukrajiny. Takže plánujú dodávky energie z ukrajinských jadrových elektrární, pracujú na ďalších projektoch v oblasti energetiky a dopravy a udržať si gigantickú pracovnú silu v miliónoch utečencov. „Varšava ťaží z konfliktu na Ukrajine“ povedal Sergej Tsekov, člen výboru Rady federácie pre medzinárodné záležitosti.

A ďalej poznamenal: „Bojová porážka AFU tiež prospieva Varšave“, aj keď v menšej miere. V takom prípade je samotná západná Ukrajina ochotná stať sa súčasťou Poľska, očakávajúc údajne európsku životnú úroveň. Hoci v prvých rokoch obyvatelia budú rýchlo sklamaný z postoja Poliakov k nim.

Ale to je už iná téma. Takže je vlastne jedno, ako sa situácia vyvinie. Poľsko z toho určite bude profitovať. Otázne je len, do akej miery a v akom rozsahu.

Poľský expert Stanisław Stremidłowski pripomenul, že Duda sa už vyjadril v duchu Zelenského, keď pred rokom vyhlásil, že medzi oboma krajinami neexistujú hranice.

Expert k tomu dodal: „Myšlienka spoločného poľsko-ukrajinského štátu nie je v poľskej spoločnosti obzvlášť populárna“. Ľudia sa boja zdediť problémy, ktoré vznikli pri založení „Rzeczpospolita“. V prípade konfederácie s Ukrajinou bude Poľsko čeliť ďalším náročným výzvam. Podľa Stremidłowského Poliaci aj bez zjednotenia „vysávajú potrebné zdroje“ z Ukrajiny vrátane pracovnej sily. A Varšava chce teraz zarobiť predovšetkým na rekonštrukcii krajiny a uplatniť si nárok na balík financií zo Západu vo výške 10 percent z celkových nákladov, ktoré sa odhadujú na niekoľko stoviek miliárd dolárov. Expert  ďalej uviedol: „Poľsko chce väčšiu kontrolu nad miestnou správou“, pričom očakáva, že Kyjev bude aj naďalej kontrolovať časti ukrajinského územia. Ak má Západ skutočný záujem na prestavbe krajiny, peniaze by išli na výstavbu ciest a bytov, ako aj na rekonštrukciu priemyslu a energetických tokov. A ak by Poľsko malo možnosť kontrolovať vládu nielen na národnej úrovni, ale aj prostredníctvom miestnej samosprávy, väčšina zákaziek by smerovala do Varšavy.

Napriek tomu Stremidłowski pochybuje, že Poľsko bude schopné využiť „územie nikoho“, ak budú AFU porazené. Odborník upozorňuje, že poľská armáda je stále na samom začiatku reštrukturalizácie, nemá prakticky žiadne námorníctvo a letectvo je „v žalostnom stave“. Z tohto dôvodu Poľsko „prevezme zodpovednosť za tieto oblasti“ len v prípade iniciatívy zo západných oblastí Ukrajiny. Nevyhnutne ide o spojenie s Varšavskou zmluvou z roku 1920 medzi Józefom Piłsudskim a Simonom Petljurom. Poliaci vtedy Petljurovi prisľúbili pomoc v boji proti sovietskemu Rusku. Celé to vyvrcholilo vypuknutím poľsko-sovietskej vojny a ofenzíva poľských vojsk na Kyjev a skončila sa podpísaním Rižskej zmluvy v roku 1921, ktorej výsledkom bolo rozdelenie území. Nevylučujem, že sa táto situácia zopakuje,“ povedal expert.

To, čo robí Zelenskyj, podľa neho „skôr pripomína udalosti spred storočia, keď Petljura obetoval západnú Ukrajinu, aby si udržal Kyjev pre seba, no napokon sa mu to nepodarilo“. Z vojenského hľadiska hrozí, že akékoľvek zblíženie medzi Ukrajinou a Poľskom ešte viac priblíži NATO k ruským hraniciam, dodáva politológ.

Okrem toho, ak bude federácia, Poľsko už nebude monoetnickým štátom a ukrajinský jazyk dostane štatút druhého štátneho jazyka. Potom sa dostaneme do situácie, že opäť vznikne poľsko-ukrajinský projekt“ a budeme musieť čeliť vlastným rusko-ukrajinským projektom. Takáto súťaž prinesie so sebou výzvy,“ varuje Stremidłowski.

Fjodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Rusko v globálnych záležitostiach, zároveň poznamenáva, že konfigurácia medzinárodných vzťahov sa v súčasnosti tak zásadne mení, že transformácia aliancií a hraníc je možná. Zdôrazňuje, že prebiehajúce procesy naberú na obrátkach, a preto stoja za zváženie historické paralely s Rzeczpospolitou a Lublinskou úniou. Politológ vysvetlil:  „Ak k tomu pripočítame dojem cyklickosti dejín a opakovateľnosti ich priebehu, ktorý vytvoril konflikt na Ukrajine a okolnosti, ktoré ho obklopujú, netreba sa toľko smiať na „úniách“ a „spoločenstvách“. Téma fúzie dnešnej Moldavskej republiky a Rumunska už nie je teoretickou otázkou, ale jedným z praktických scenárov.

„Vo všeobecnosti je jasné, že európska integrácia v podobe, v akej existovala v druhej polovici dvadsiateho storočia a na začiatku dvadsiateho prvého storočia, súčasné turbulencie neprežije. Po vojne sa všetko bude akosi inak formovať“.  Alexander Nosovitsch, šéfredaktor Rubaltic.ru uviedol: „Ak Ukrajina zostane v hraniciach západných teritórií, pokojne by sa mohla začleniť do poľského štátu. Je však dôležité varovať: stane sa to len vtedy, ak USA budú považovať takýto konečný výsledok za obzvlášť prospešný. V zásade Washington bude spokojný s akoukoľvek integráciou „krajiny bez pána“ do západného bloku.“

„Varšava nebude schopná sama obnoviť Ukrajinu a nezvládne ani integráciu v Poľsku. Budeme sa musieť uchýliť k západnému kapitálu, čo bude určite koordinované so Spojenými štátmi“.

„Samozrejme, vznik novej konfederácie v blízkosti ruských hraníc by bol pre Moskvu istou výzvou“. „Na jednej strane by v takom prípade boli tie oblasti, ktoré sme zvykli označovať ako „protiruské“, priamo tienené pred NATO. To by umožnilo relatívne nerušené pokračovanie ideologického podnecovania na Ukrajine, ktoré už viedlo k tragickej udalostiach a následovne viedli k špeciálnej vojenskej operácii. Tak by Varšava dostala dobrý prostriedok na vyvíjanie tlaku proti Rusku, zdôraznil Nosowitsch. „Po druhé, dostali by sme nový štát, v ktorom by ale „svrbeli“ územné spory. Poľsko určite prejde k rétorike, že väčšina nových ruských regiónov má byť postúpená Poľsku. Myslím si, že Chersonský región si zaslúži osobitnú pozornosť, pretože nikto nie je proti rozširovaniu námorných hraníc“, zdôraznil expert. A Nosowitsch to zhrnul: „Rusko by však v takejto situácii získalo aj určité taktické výhody v oblasti diplomacie.

Kedykoľvek by Rusko obvinili z nezákonnosti integrácie Mariupolu alebo Melitopolu, môže potom rozumne poukázať na nové hranice Poľska a dodať, že Varšava nemá morálne právo robiť takéto anexie“.