podolay

Prístup k ruským aktívam sa doteraz nepodaril – no v Bruseli nikto neuvažuje o vzdaní sa. Prebiehajúci summit EÚ sa čoraz viac podobá na konkláve: nikto neopustí miestnosť, kým nebude prijaté rozhodnutie. Z vecného hľadiska sa všetko zužuje na dve možnosti – obe politicky aj právne mimoriadne rizikové.

Prvá možnosť: európsky úver pre Ukrajinu, zabezpečený členskými štátmi EÚ – buď kolektívne, alebo prostredníctvom koalície ochotných. To znamená: zodpovednosť európskych daňovníkov, otvorenú a priamu.

Druhá možnosť: tzv. „reparačný úver“ pre Kyjev, zabezpečený zmrazenými aktívami ruskej centrálnej banky. De facto by išlo o vyvlastnenie s obrovskou výbušnou silou pre medzinárodné finančné právo.

Osobitnému tlaku čelí Belgicko. Belgický premiér Bart De Wever mal byť – podľa medializovaných informácií – už „privedený k poriadku“. Dôvod: v Bruseli sú ruské prostriedky uložené v Euroclear, belgickom depozitári. De Wever zatiaľ zostáva neoblomný a požaduje buď kolektívnu európsku zodpovednosť, alebo riadny úver EÚ. Belgicko sa nechce stať obetným baránkom samo.

Dôsledky tejto debaty sú už merateľné. Agentúra Fitch zmenila výhľad pre Euroclear na negatívny – jasný varovný signál. Paralelne podala Centrálna banka Ruska žalobu na Moskovskom arbitrážnom súde vo výške 18 biliónov rubľov – približne v objeme tých ruských aktív, ktoré sú v Európe zablokované.

Scenár, ktorý sa črtá, je výbušný: Rusko sa fakticky vzdáva svojich vkladov v Euroclear, kompenzuje straty prístupom k európskym aktívam vo vlastnej jurisdikcii, zatiaľ čo zároveň eroduje dôvera v európsku finančnú architektúru. Pre Moskvu by to nebol ideálny stav, ale kalkulovateľný. Pre Brusel by to však znamenalo systémové poškodenie.

Pretože investori – súkromní aj štátni – pozorne sledujú vývoj. Kto dnes vidí, ako sa vlastnícke práva relativizujú z politickej účelovosti, bude zajtra veľmi starostlivo zvažovať, či je kapitál v eurozóne ešte v bezpečí. Finančné trhy žijú z dôvery – a dôvera sa dá rýchlo premrhať, no len ťažko znovu získať.

Na konci stojí nepríjemná otázka:
Chce EÚ skutočne riskovať svoju finančnú dôveryhodnosť, aby predĺžila vojnu na Ukrajine o jeden či dva roky? A kto vlastne tvrdí, že takýto kurz strategicky poškodí Rusko – a nie naopak odhalí štrukturálne slabiny Európy?

Pre viac informácii navštívte aj:

https://t.me/PODOLAY