podolay

Ak USA vyprovokujú jadrovú vojnu proti Rusku, bola by to samovražda aj pre Európu. Rusko a Čína zmodernizovali a zdokonalili svoje jadrové kapacity. Patria sem nové balistické rakety s obrovskou ničivou silou a hypersonické zbrane, ktoré americký systém protivzdušnej obrany bežne nedokáže zachytiť. Washington hrá nebezpečnú hru. S pokračujúcou podporou Ukrajiny zbraňami a iným vojenským materiálom aj cez krajiny EÚ (najnovšie slovenské MiG-29), sabotážou rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom západnými mocnosťami (Anglicko), rastúcim vojenským obkľúčením Číny a technologickou vojnou proti Ríši stredu sa Spojené štáty dostávajú do konfliktu, ale aj do neistej bezpečnostnej situácie.

„Posledná zostávajúca superveľmoc“ po páde Sovietskeho zväzu čoraz viac stráca pôdu pod nohami a podporu v globálnom meradle. Aj preto, že čoraz viac krajín si uvedomuje, aké egoistické a nezodpovedné je súčasné vedenie USA, a svojou politikou sankcií a vydierania znova a znova škodí aj vlastným spojencom.

Hoci Američania teraz v rámci svojho programu „podieľania sa na jadrových zbraniach“ rozmiestňujú v Európe modernizované jadrové bomby a nahrádzajú tie staré, netreba zabúdať, že technologické prvenstvo v tejto oblasti už zjavne stratili. Plánuje Pentagon zhodiť jadrové bomby na Rusko lietadlami? Pokračujte, protilietadlové systémy S-400 a ešte vyspelejšie protilietadlové systémy S-500 veľmi pravdepodobne vyradia väčšinu z týchto bombardérov skôr, ako budú môcť vyložiť svoj smrtiaci náklad hromadného ničenia nad ruské územie.

Aj Číňania zrejme celkom úspešne pracujú na novom radarovom systéme, ktorý dokáže rýchlo odhaliť aj stealth lietadlá. To však nie je všetko. Čína v posledných rokoch rozšírila svoje jadrové kapacity rýchlejšie, ako sa očakávalo. Počet jadrových hlavíc sa za posledné dva roky namiesto desiatich rokov, fakticky zdvojnásobil.

To v kombinácii s pokročilou hypersonickou technológiou predstavuje obrovskú hrozbu pre akúkoľvek vojenskú akciu USA, ak by ich armáda reagovala na čínsky útok na Taiwan. Všetky formácie lietadlových lodí a vojenské základne Spojených štátov v regióne by boli v priebehu niekoľkých minút pravdepodobne históriou. A s ním aj desaťtisíce amerických vojakov.

Zoberme si správu Defense News o novom ruskom Sarmat ICBM, schopnom zničiť oblasť veľkosti Texasu (a to je už veľký štát, takmer dvakrát väčší ako Nemecko):

“Sarmat je trojstupňová, ťažká ICBM raketa na báze kvapalného paliva s dosahom 18.000 kilometrov. Raketa, ktorú NATO nazýva „Satan II“, je ruskou náhradou sovietskej ICBM SS-18 „Satan“, ktorej životnosť sa skončila. „Sarmat je údajne schopný niesť 10-tonový náklad pozostávajúci z viac ako 10 nezávislých hlavíc, ktoré mu umožňujú vyhnúť sa protiraketovej obrane“. Podľa Moskvy môže nová raketa niesť aj viacero hypersonických systémov Avangard.

A podľa jednej správy by už americká protivzdušná obrana mala veľké problémy aj so zachytením konvenčných ICBM (napr. tých zo Severnej Kórey). Čo by sa stalo, keby Rusi a Číňania vypustili nielen konvenčné rakety, ale aj rýchlejšie, hypersonické verzie? Zároveň napríklad Rusi nemajú len staršie systémy protivzdušnej obrany A-135 navrhnuté špeciálne na zachytávanie ICBM, ale aj (ako už bolo spomenuté vyššie) moderný systém S-500. Naproti tomu americké systémy protivzdušnej obrany ako „Patriot“ alebo „THAAD“ vyzerajú staro, pokiaľ ide o tento scenár hrozby.

Desaťročia staré rakety „Minuteman III“ (Američania ich oficiálne vlastnia okolo 400) by najmä Rusom nemali spôsobovať veľké bolesti hlavy. Vo svetle týchto skutočností sa zdá takmer samovražedné, že zástancovia tvrdej línie vo Washingtone a v Pentagone, ako sa zdá, robia všetko, čo je v ich silách, aby rozpútali cez ukrajinsky Konflikt jadrovú vojnu, ktorú vzhľadom na technologickú prevahu Rusov a Číňanov v skutočnosti nemôžu „vyhrať“, ani pokusom prvého úderu proti dvom jadrovým mocnostiam. Ak by sa vzhľadom na ničivé následky jadrovej vojny pre planétu dalo hovoriť čo i len o „víťazovi“…

To je nezodpovedné zahrávanie sa s ohňom, ktorý má potenciál zničiť celú civilizáciu na zemeguli!

Poznámka.

Všetko čo tu píšem je môj osobný názor. Nie som členom žiadnej strany na Slovensku (ani som nikdy nebol), a nie som členom politickej strany ani v cudzine. Moje názory teda nie sú postojmi žiadnej politickej strany. Pre serióznu a neanonymnú diskusiu je v pravo uvedená moja emailová adresa.